Syntagma

=významové spojenie 2 alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti
prisudzovacia – spojenie podmetu a prísudku
- tvorí jadro 2-člennej vety
určovacia – medzi členmi existuje nadradenosť a podradennosť
priraďovacia – prikladajú sa k sebe 2 rovnaké syntagmické jednotky

VETNÉ ČLENY

hlavné
podmet
prísudok
vedľajšie
prívlastok
zhodný – pred podst. menom (okrem odb. názvov – lipa malolistá)
nezhodný – najčastejšie v G alebo v L
predmet
priamy – v A
nepriamy – v iných ako N a A
príslovkové určenie
miesta – Kde? Kam? Odkiaľ?
času – Kedy? Odekedy? Ako dlho?
spôsobu – Ako?
príčiny – Prečo?
doplnok – Našli psíka premrznutého.
prístavok - …, , ….

Slovné druhy

Poznáme 10 slovných druhov.
Podľa lexikálneho významu:
plnovýznamové-pod. mená, príd. mená, slovesá, príslovky, zámená, číslovky
neplnovýznamové-predložky, spojky, častice, citoslovcia
Podľa ohybnosti:
ohybné-pod. mená, príd. mená, slovesá, zámená, číslovky (skoloňovanie, časovanie)
neohybné-príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia (stupňovanie nie je ohýbanie)
Gramatické kategórie môžu byť:
-Menné:
rod-životné / neživotné
číslo-jednotné / množné
pád-Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, (Vokatív), Lokál, Inštrumentál
-Slovesné:
osoba-1., 2., 3.,
číslo-jednotné / množné
čas-minulý, prítomný, budúci
spôsob-oznamovací, podmieňovací
slovesný rod-činný, trpný
vid-dokonavý, nedokonavý(dá sa použiť „budem“)

Stupňovanie:
-len pri akostných
-3 stupne: pozitív, komparatív, superlatív

Podstatné mená:
všeobecné
vlastné-mená, názvy
konkrétne-hmotné
abstraktné-nehmotné

Prídavné mená:
privlastňovacie-páví, matka(líščí-druh, líškin-tej jednej), Štúrov, Štúrova škola
akostné-90% sa dá stupňovať
vzťahové-štúrovský, štúrovci
(Vzor kuli-cudzie životné všeobecné mená a vlastné mená a priezviská, čiže:
sg.- kuli, od kuliho, ku kulimu, (vidím) kuliho, o kulim, s kulim
pl.- kuliovia, (od) kuliov, (ku) kuliom, (vidím) kuliov, (o) kulioch, (s) kuliami.
Ak podstatné meno pani stojí bez iného podstatného mena, skloňuje sa takto:
sg. - pani, (od) panej, (k) panej, (vidím) paniu, (o) panej, (s) paňou,
pl.- panie, (od) paní, (k) paniam, (vidím) panie, (o) paniach, (s) paniami
Ak podstatné meno pani stojí s iným podstatným menom, neskloňuje sa
Vzor gazdiná-slová končiace na á (kráľovná)
Vzor idea
sg. - idea, (od) idey, (k) idei (k ulici), (ctím) si ideu, (o) idei (o ulici),(s) ideou,
pl. - idey, od ideí, k ideám, (ctím) si idey, o ideách, s ideami,
(podobne Andrea, Kórea, vinea atď.))

Zámená:
-nahradzujú podstatné mená alebo ich bližšie určujú
osobné-základné (ja, ty on, ona, ono, my, vy, oni, ony), zvratné (sa, si)
ukazovacie
opytovacie
vzťažné
neurčité-ktosi, niekto...
vymedzovacie-všetci, nikto...
privlastňovacie-môj, tvoj, jeho, jej, ich..., v liste s veľkým začiatočným písmenom

Číslovky:
základné
skupinové
radové
-milión-dub, tisíc-stroj, sto-mesto, 5-99-päť, “1“ „238“
Slovesá:
-plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť a dajú sa časovať
činné
trpné-je stavaný
neurčitok
určitý slovesný tvar
jednoduchý-“sa“ môže byť
zložený tvar-podmieňovací spôsob
činnostné
stavové
-modálne: začať, môcť, chcieť, musieť, zostať, prestať

Neohybné:
Predložky:
-nemajú vetnočlenskú platnosť
prvotné-nemôžu byť aj inými slovnými druhmi (s, so, z zo, k, ku)
druhotné-môžu byť aj inými slovnými druhmi-príslovky, častice (poniže, okolo...)
-viažu sa s pádmi
-vokalizácia:
tá istá spoluhláska-vo vani
skupinka spoluhlások-vo štvrtok

Spojky:
-spájajú slová vo vete alebo celé vety
zlučovacie-a, i, aj, ani
vylučovacie-alebo, buď, či
stupňovacie-ba, ba aj, ba dokonca aj
odporovacie-ale, no, lež, lenže, ibaže, iba

Častice:
-nemajú vetnočlenskú platnosť
vylučovacie-na začiatku vety-aspoň, len
uvádzacie-A, Aby...

Citoslovcie:
-neplnovýznamové
-Žaba čľup do vody. -vetnočlenská platnosť
Čľup, ozvalo sa z jazierka. -bez VČP
zvukomalebné- onomatopoje -zvuky: -predmetov, človeka
-prírody, zvierat, hodín
vlastné
emócie-fuj, au
vôľové-marš, hajde

Slovná zásoba

expresívne- kladne zafarbené - deminutíva – zdrobneniny – domček, stromček
- hypochoristiká – detské – pá pá, hapať
- eufemizmy - zjemňujúce – odišiel, zhasla jeho svieca=zomrel,
záporne zafarbené - pejoratíva – hanlivé – laba=ruka
- augmentatíva – zveličujúce – nosisko
- vulgarizmy - ...
archaizmy – boli nahradené novými, ale ešte stále sa používajú - ambrela = dáždnik, konzum = obchod, biednik = úbožiak
historizmy – dnes už nepoužívame – dereš, richtár, pionier
hovorové – maturita, auto, škola
odborné (termíny) – osobný automobil, topoľ osikový, kyselina sírová
básnické a knižné – luna, junák, nebesá
slang – používa určitá skupina ľudí s rovnakými záujmami – matura, klasák..
- argot – používajú deti, asociáli a remeselníci s cieľom utajiť informácie, mariška-marihuana
- žargón – používajú ho ľudia rovnakej spoločenskej alebo profesionálnej vrstvy, napr.mafia
biblizmy – prebraté z kresťanskej literatúry – blahoslavený
neologizmy – do slovnej zásoby sa dostali len nedávno, najčastejšie z AJ – chat, web, mail
okazionalizmy – návidieť – Jozef Mak

Slohové postupy

Slohový postup je spôsob vyberania jazykových prostriedkov tak, aby vznikol slohový útvar.

Rozprávací slohový postup:
Vyznačuje sa dejovosťou a logickým sledom udalostí-postupnosťou. Člení sa na úvod, jadro a záver a je tu prítomná priama reč. Požíva dejové slovesá.
-umelecký a publicistický štýl
-rozprávka, povesť, bájka, balada, poviedka, novela, román + fejtón a reportáž

Opisný slohový postup:
Sústreďuje sa na zachytenie osôb, predmetov a javov. Môže byť statický (pod.m, príd.m.) alebo dynamický (slovesá). V hovorovom štýle sa vyskytuje jednoduchý opis, v odbornom štýle odborný opis (termíny) a lyrický opis (JUP) v umeleckých dielach. Nedodržiava sa ti časová postupnosť z hľadiska dejovosti.
-vo všetkých štýloch
-opis, návod, životopis, posudok, charakteristika(opis osoby), reportáž

Informačný slohový postup:
Jeho cieľom je informovať. Odpovedá na otázky Kto? Čo? Kde? Ako? Prečo?
-správa, oznámenia, bežná komunikácia

Výkladový slohový postup:
Je zameraný na vysvetľovanie nových javov a poznatkov. Používa odborné výrazy, grafy, tabuľky, citáty... Fakty podáva bez citového zainteresovania.
-náučný štýl
-výklad, úvaha, prednáška


Úvaha
Je hybridný útvar náučného, umeleckého a publicistického štýlu. Zachytáva autorov vlastný pohľad na vec, jav-zaujíma vlastný postoj na základe skúsenosti, vzdelania a zážitkov.
-publicistický-komentár, glos, úvodník
-náučný-recenzia, literárna kritika
-umelecký-vnútorný monológ, reč rozprávača
Úvaha je veľmi subjektívny útvar: „Môj názor je...“ Je plná rečníckych otázok a zvolacích viet. Kompozične sa člení podľa uzavretých celkov. Témou býva často citát.
(tipy:poznať citáty, nechať otvorený koniec, neodporovať všeobecne platným normám.)

Zemianstvo

Zemania boli privilegovanou vrstvou uhorského obyvateľstva v období feudalizmu, patrili medzi príslušníkov nižšej šľachty. Najväčšie zemianske stolice na Slovensku boli Trenčianska, Turčianska a Liptovská. V období národného obrodenia sa časť zemianstva zapojila do slovenského národného hnutia. Po roku 1848 zemania ako spoločenská vrstva začali splývať s meštiactvom a dedinskými boháčmi. Svoje výsadné postavenie definitívne strácajú rozpadom R-U. Zemianstvo sa stalo obľúbenou témou autorov od polovice 19. storočia.
Venoval sa jej popredný predstaviteľ romant. prózy JÁN KALINČIAK. Kalinčiak postavy zemanov neidealizuje, vykresľuje ich pravdivo, realisticky. Používa jemnú iróniu a láskavý humor.
Vrcholným dielom Kalinčiaka je povesť Reštavrácia. Autor v povesti podáva humoristický a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19. storočia – obdobie tzv. reštavrácie. Zemianske rodiny boli už v tých časoch nemajetné. I keď vyšli na mizinu, boli veľmi hrdí a pyšní na svoj pôvod, sedliakmi pohŕdali, vyvyšovali sa nad nich. Pri reštavráciách predávali svoje hlasy tej strane, ktorá ich viac kŕmila a opíjala. Kalinčiak predvádzal rod takýchto „pánov bratov“, ktorí chudobneli a strácali majetky, lebo „sa odučili orať a priučili sa poháriky hore a dolu dvíhať“. Konflikt a zápletka sa vytvára medzi troma zemianskymi rodinami – Bešeňovskí, Potockí a Levickí. Adam Bešeňovský – prvý vicišpán urazí rodinu Levických, lebo nechce vydať svoju dcéru Aničku za Štefana Levického, hoci sa majú radi. Nechce však stratiť hlasy Levických a tak sľúbi, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude Štefan vicišpán. Štefanov strýko vymyslel plán, ako prostredníctvom volieb získať hlasy pre Štefana. To sa intrigami a podplácaním aj podarí. Hlavným kortešom je Matiáš Bešeňovský, ktorý za peniaze zradí aj vlastný rod, lebo gazdovstvo mu ide „ako v lete na saniach“. Voľby vyhral Potocký, jeho zástupcom sa stal Štefan Levický. Povesť sa končí svadbou dvoch mladých ľudí. Kalinčiakovo majstrovstvo sa prejavilo v charakterizácii postáv. Postavy zemanov vykreslil pravdivo, stali sa typmi:Ako charakterizačný prostriedok využíva množstvo ľudových prísloví, porekadiel, frazeologizmov.

Rozklad zemianstva je námetom veselohry JONÁŠA ZÁBORSKÉHO Najdúch.
Zhýralý a sebavedomý zeman Gejza Kobozy chce získať funkciu slúžneho. Jeho plány stroskotajú, lebo čaká dieťa so slúžkou Maňušou Rajkovičovou, čím pobúri proti sebe celú dedinu. Tá položí dieťa ku dverám zemianskej rodiny.
Autor ostro kritizuje najmä morálny úpadok zemianstva, ktoré zdiera a podceňuje silu ľudu.

Zemianstvo je hlavnou témou vrcholných diel SVETOZÁRa HURBANa-VAJANSKÉHO.
Zaujímala ho otázka možnosti návratu zemianstva do národného tábora, jeho úlohy v národnom živote. Vajanský bol presvedčený, že zemianstvo sa môže zachrániť len tak, že zostane verné tradíciám a pôde a jeho morálnu záchranu vidí v spojení s inteligenciou. Tieto myšlienky demonštroval autor v novele Letiace tiene, kde zemiansku rodinu Jablonského pred úpadkom zachráni uvedomelý zeman Eugen Dušan a lekár Milko Holan.
V románe Suchá ratolesť spracoval podobnú tematiku. Hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský – odnárodnený zeman, kozmopolita, ktorý sa po potulkách v Európe vracia do rodného Rudopolia. K slovenskému prostrediu nemal žiadny vzťah, kým sa nezoznámil s rodinou vlastenca a intelektuála statkára Vanovského. Pod jeho vplyvom, vplyvom jeho ženy Márie, učiteľa Tichého a najmä emancipovanej vdovy Adely Rybáričky sa stáva aktívnym bojovníkom za slovenské národné práva.Vajanský v románe zdôrazňoval úlohu ženy národovkyne, ktorá svojou úprimnou láskou privedie odnárodneného zemana do národného tábora. Podobný názor na úlohu národne uvedomelej a vzdelanej ženy mala aj E. M. Šoltésová v románe Proti prúdu. Národne neuvedomelý zeman sa pod vplyvom Oľgy Laskárovej mení v uvedomelého vlastenca.
V románe Kotlín autor nenachádza pre hlavnú postavu zemana východisko. Je to postava psychicky starého človeka, ktorý končí svoj život samovraždou.

Zemianskou problematikou sa zaoberal vo svojej epickej tvorbe aj náš velikán realistickej literatúry PAVOL ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV. Sám pochádzal zo zemianskej rodiny. Úpadok zemianstva uberal na jeho intenzite, autor vidí záchranu tejto vrstvy jedine v spojení s jednoduchým pracovitým ľudom – roľníckou vrstvou. Zemianstvu podľa autora pomôže jedine to, ak sa vzdá svojej pýchy, prestane sa správať povýšenecky a pohŕdavo.
Náhľady na zemiansku otázku umelecky stvárnil v rozsiahlych epických skladbách Ežo Vlkolínsky:Vlkolín je básnickým pomenovaním Vyšného Kubína. Po smrti váženého zemana Vlkolínskeho sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo. Ten sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky. Žofka je nemajetná, ale s dobrým srdcom a pracovitá. Medzi matkou a synom vzniká ostrý spor. Estera je hrdá zemianka, ktorá nevie synovi odpustiť, že potupil ženbou so sedliackym dievčaťom zemiansky rod. Matka ho vyženie z domu. Prijme ho strýko Eliáš, ktorý sa chce pomstiť švagrinej za dávne spory. Je to vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi honosnú svadbu trvajúcu 4 dni. Svadba tvorí ideové jadro eposu. Medzi zemanmi a sedliakmi dochádza k sporu, ktorý vyrieši Ežo slovami: „ Sme rovní! Áno – zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.“ Estera sa roky nerozprávala ani so synom ani s nevestou. Jej tvrdé srdce obmäkčí vnuk Benko, ktorý príde navštíviť starú matku. Pod jeho vplyvom sa zmieri so synom a nevestou.
Druhý epos Gábor Vlkolinský tvorí pokračovanie prvého eposu. Gábor je Ežov bratranec. Matka aj otec podľahli alkoholu, majetok sa rozpadol a Gábora odmietajú všetky zemianske dievčatá. Chce si siahnuť na život, pomáhajú mu dobrou radou Ežo a strýko Eliáš, ktorí mu radia, aby sa oženil so sedliackym dievčaťom a žil v sedliackej rodine.

Zemianskej problematike sa nevyhol vo svojej tvorbe ani MARTIN KUKUČÍN.
Zemianstvo v obraze Kukučína je vrstva morálne i majetkovo rozložená.
Na tento fakt autor upozornil v humanistickej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie. Dejová línia je nevýrazná, dôraz je na opise prostredia, charakteristike dvoch hlavných postáv. Aduš Domanický – predstavuje hynúci svet upadajúceho zemianstva. Je ženatý, jeho mladšia žena sa za neho vydala z lásky. Prichádza do spustnutého obydlia, sluhov jej platí otec, lebo muž nemá z čoho.Na prvý pohľad pôsobí ako zámožný človek, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožušinách, žiadnu nekúpi. V krčme má sólo, rozpráva jednu historku za druhou. Chváli sa, že zdedí majetok po smrti báčika z Chochoľova. Býva so ženou v domčeku pre sluhov, krčmár má zakázané dať mu niečo na dlh. Keď si uvedomí stav, do ktorého sa dostal, za malú chvíľu sa mení, vie, že nemôže ďalej takto žiť. Ondrej Tráva – sedliak v Kameňanoch, gazdovstvo zanechal synovi, pustil sa podnikať. Je šikovný, vie ktorý tovar pôjde na odbyt. Poteší ho lacnejšia kúpa, rád zjednáva. Rád sa zalieča ženám, je vdovec. Zjedná obchod v krčme s Adušom, ktorý mu predáva jačmeň. Tráva mu dáva preddavok. Sníva sa mu, že investuje do jahniat, ktoré sa menia na ovce a všetci ľudia sú samá ovca. Je sklamaný a rozhorčený obchodom s Adušom. Videl ho nasadať do bričky s chrastavými koňmi, videl jeho panstvo. Sluha ho upozorní na vzácne jasene pri hroboch Adušových predkov.V Adušovi sa pohne svedomie a sľúbi Trávovi, že ak mu týždeň s dlžobou počká, jasene nevyrúbe. Po smrti báčika Aduš nič nezdedí, ale strýka pochová na rod. cintoríne s úctou.

Indoeurópske jazyky

Slovanské jazyky
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
Indoiránske – sanskrit – bengálčina, hindčina, perzština
Pobaltské – lotyština, litovčina
Germánske – dánčina, islandčina, nórčina, švédčina, holandčina, flámčina, angličtina, nemčina
Románske– francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina, rumunčina, moldavčina, latinčina
Keltské – brétončina, waleština, írčina

Staroslovienska literatúra

taroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. storočí. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti vplyvom východofranskej ríše - ich reč bola pre náš ľud nezrozumiteľná, franskí kňazi šírili kresťanstvo podľa latinskej liturgie, ktorá bola pre náš ľud nezrozumiteľná.
Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Rastislav sa obával, že frankovia ovládnu aj slovanskú kultúru.Cisár jeho žiadosti vyhovel a v roku 863 prišli do Veľkomoravskej ríše kňazi/učenci - misionári KONŠTANTÍN a METOD, ktorí pochádzali so Solúna - Macedónia (ich reč bola blízka reči nášho ľuďu). Ich otec Lev mal vysokú funkciu na kráľovskom dvore a matka mala slovanský pôvod.

Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
zostavili prvé slovanské písmo-hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy-minuskula)
vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu,
zaviedli staroslovienske bohoslužby,
vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.

Franskí kňazi, ktorí neuznávali kresťanstvo a mali vlastných bohov, začali strátať vplyv vo Veľkej Morave, a preto Cyril a Metod obvynili z bohorúhačstva a museli sa ísť obhajovať do Benátok, vtedajšieho sídla pápeža.
"Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?"
Doteraz boli bohoslužobnými jazykmi len latinčina, grécky a hebrejský jazyk a učenci chceli presadiť aj staroslovienčinu. Pápež Hadrián II. ich požiadavke vyhovel a schválil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk a Metoda vymenoval za arcibiskupa.
Konštantín sa pre chorobu a vysoký vek už nevrtáli späť do Veľkej Moravy, ale vstúpil v Ríme do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a čoskoro umrel. Metod sa vrátil späť na Veľkú Moravu ako arcibiskup, čo bolo veľmi dôležité, lebo už mohol vymenúvať kňazov on a nemuseli ich vymenúvať franskí kňazi, teda už sme ich nepotrebovali. No, keď prišiel na Veľkú Moravu, knieža Svätopluk ho uvrhol do väzenia, z ktorého bol prepustený až po 3 rokoch. Svätopluk podporoval franských kňazov, a preto Metod musel znovu pred pápežom Jánom VIII. obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po Metodovej smrti dal knieža Svätopluk vyhnať Metodových žiakov z krajiny, čo sa považuje za zánik staroslovienskeho písomníctva u nás.

Žiaci Cyrila a Metoda však pokračovali v ich činnosti aj v exile (Bulharsko - Kyjevská Rus - Sázavský kláštor)a zjednodušili hlaholiku a nový jazyk nazvali cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy - majuskula). Z Kyjevskej Rusi sa zachovali Kyjevské listy; Kyjevské zlomky. Zo Sázavského kláštora, teda z Česka sa zachovalo - Hospodine pomiluj ny, ktoré bolo napísané cyrilokou. Z Bulharska sa zachovalo dielo O písmenách, ktorého autorom je mních Chrabr, ďalšie dielo je Život Naumov (hovorí o pôsobení Metodových žiakov na iných územiach ako Veľká Morava.)

Cyril a Metod preložili:
misál (omšovná kniha)
evanieliá (Nový zákon)
breviár (kniha pre kňaza)
žaltár (zbierka žalmov)
spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí


Proglas - napísal Konštantín
- veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína
- je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia.
- pozostáva zo 110 veršov
- Konštantín v úvode hovorí o dôležitosti počúvať slovo Pánovo a zvlášť v rodnom jazyku
- „ Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“

Moravsko – panónske legendy
Život sv. Konštantína – autorom je Kliment
-sústreďuje sa na vykreslenie Konštatínovho detstva, štúdia, múdrosti, činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy v boji proti trojjazyčníkom
-autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom
-bol veľmi vzdelaný, bol teoretikom šírenia viery. Nazývali ho filozof, od detstva bol chorľavý.
-v Ríme vstúpil do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel v Ríme ako 42 ročný, tam je aj pochovaný.
Život sv. Metoda – autorom je Gorazd
-umelecká próza a historický dokument zároveň, nie sú to legendy v pravom zmysle slova, lebo autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalosti
-toto dielo je kratšie, epickejšie, vecnejšie, menej legendové
-Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši
-bol prakticky zameraný, staval kláštory, kostoly, školy. Vychovával svojich žiakov, zaslúžil sa o arcibiskupstvo na Veľkej Morave. Stal sa prvým Arcibiskupom na Veľkej Morave
-po nástupe Svätopluka bol väznený v Bavorsku a potom bol aj so svojimi žiakmi vyhnaný z Veľkej Moravy a usadili sa na území dnešného Bulharska .