Ľudová slovesnosť

e najstarším druhom slovesného umenia. Vytvárala sa už dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústnym podaním (tradovaním).
Delí sa na:
ľudová lyrika
ľudová epika
ľudová dráma
malé formy ľudovej slovesnosti
Ľudová lyrika je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Patria sem piesne (pracovné, obradné, žatevné, ľúbostné svadobné, protiturecké, zbojnícke, vojenské, regrútske, uspávanky, trávnice)
Ľudová epika sa delí:
veršovanú
historické piesne
balady
neveršovanú
rozprávky
povesti
Z ľudovej dramatiky sa zachovalo menej pamiatok. Patria sem napr. ľudové obrady (vianočné betlehemské hry), hry detí a mládeže. V predkresťanskom období to bola Morena.

Najstaršie pamiatky ľudovej slovesnosti vznikli ešte v pohanskom období. Od 10.storočia sa postupne zbavuje pohanských prvkov, čo súvisí s prijatím kresťanstva v 9.storočí. Staré pohanské piesne ustupovali piesňam s kresťanskými motívmi.
V nasledujúcich storočiach vznikajú najmä ľúbostné a svadobné piesne, trávnice, žatevné piesne, rozvíjajú sa aj balady, fantastické rozprávky, príslovia. Od 15.storočia sa do popredia dostáva historická tematika. Vznikajú nové druhy ľudovej slovesnosti-historická pieseň, balada, povesť. Ich najčastejšou témou boli vpády Turkov a hrdinská obrana hradov a zámkov. Obľúbenou postavou historických povestí bol kráľ Matiáš. Vznikajú aj mnohé miestne povesti o hradoch, zámkoch, skalách, pokladoch...(o čachtickej panej, o krutej Bátoričke). Najobľúbenejšou postavou zbojníckych piesní sa stal Juro Jánošík. V jánošíkovskej tématike sa najviac prejavila protipanská odbojnosť ľudu. Na túto tému vzniklo aj veľa diel zo všetkých žánrov ľudovej slovesnosti. Slovenské ľudové rozprávky majú jednoduchý, jasný štýl, využívajúci trojstupňovú gradáciu. Vyznačujú sa ľudovosťou. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti, majú mravné a sociálne jadro a dobro v nich víťazí nad zlom. Najobľúbenejšie: Popolvár, Vratko a plavčík, Soľ nad zlato, O troch grošoch, Nebojsa. Zvieracie rozprávky a bájky majú alegorický charakter (líška je prefíkaná, medveď dobrák) Rozprávky môžu byť klasické, umelé s autorom alebo moderné. Príslovia, porekadlá, pranostiky, vyčítanky, rečňovanky patria ku krátkym formám ľudovej slovesnosti. Významnými zberateľmi boli Ján Kollár (Národné spievanky), Ján Francisci-Rimavský, Pavol Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské). Povesti môžu byť historické, miestne, heraldické a demonologické. Porekadlo len konštatuje reálny fakt. Príslovie je ľudová múdrosť.
Ľudové balady spĺňajú všetky kritériá-rýchly spád deja, tragický záver, sociálny alebo historický motív, pravidelné usporiadanie strof, umelecké figúry, združený rým, 6-slabičné verše, zdrobneniny, priama reč, 3-stupňová gradácia, nadprirodzené javy.