Staroslovienska literatúra

taroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. storočí. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti vplyvom východofranskej ríše - ich reč bola pre náš ľud nezrozumiteľná, franskí kňazi šírili kresťanstvo podľa latinskej liturgie, ktorá bola pre náš ľud nezrozumiteľná.
Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Rastislav sa obával, že frankovia ovládnu aj slovanskú kultúru.Cisár jeho žiadosti vyhovel a v roku 863 prišli do Veľkomoravskej ríše kňazi/učenci - misionári KONŠTANTÍN a METOD, ktorí pochádzali so Solúna - Macedónia (ich reč bola blízka reči nášho ľuďu). Ich otec Lev mal vysokú funkciu na kráľovskom dvore a matka mala slovanský pôvod.

Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
zostavili prvé slovanské písmo-hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy-minuskula)
vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu,
zaviedli staroslovienske bohoslužby,
vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.

Franskí kňazi, ktorí neuznávali kresťanstvo a mali vlastných bohov, začali strátať vplyv vo Veľkej Morave, a preto Cyril a Metod obvynili z bohorúhačstva a museli sa ísť obhajovať do Benátok, vtedajšieho sídla pápeža.
"Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?"
Doteraz boli bohoslužobnými jazykmi len latinčina, grécky a hebrejský jazyk a učenci chceli presadiť aj staroslovienčinu. Pápež Hadrián II. ich požiadavke vyhovel a schválil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk a Metoda vymenoval za arcibiskupa.
Konštantín sa pre chorobu a vysoký vek už nevrtáli späť do Veľkej Moravy, ale vstúpil v Ríme do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a čoskoro umrel. Metod sa vrátil späť na Veľkú Moravu ako arcibiskup, čo bolo veľmi dôležité, lebo už mohol vymenúvať kňazov on a nemuseli ich vymenúvať franskí kňazi, teda už sme ich nepotrebovali. No, keď prišiel na Veľkú Moravu, knieža Svätopluk ho uvrhol do väzenia, z ktorého bol prepustený až po 3 rokoch. Svätopluk podporoval franských kňazov, a preto Metod musel znovu pred pápežom Jánom VIII. obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po Metodovej smrti dal knieža Svätopluk vyhnať Metodových žiakov z krajiny, čo sa považuje za zánik staroslovienskeho písomníctva u nás.

Žiaci Cyrila a Metoda však pokračovali v ich činnosti aj v exile (Bulharsko - Kyjevská Rus - Sázavský kláštor)a zjednodušili hlaholiku a nový jazyk nazvali cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy - majuskula). Z Kyjevskej Rusi sa zachovali Kyjevské listy; Kyjevské zlomky. Zo Sázavského kláštora, teda z Česka sa zachovalo - Hospodine pomiluj ny, ktoré bolo napísané cyrilokou. Z Bulharska sa zachovalo dielo O písmenách, ktorého autorom je mních Chrabr, ďalšie dielo je Život Naumov (hovorí o pôsobení Metodových žiakov na iných územiach ako Veľká Morava.)

Cyril a Metod preložili:
misál (omšovná kniha)
evanieliá (Nový zákon)
breviár (kniha pre kňaza)
žaltár (zbierka žalmov)
spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí


Proglas - napísal Konštantín
- veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína
- je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia.
- pozostáva zo 110 veršov
- Konštantín v úvode hovorí o dôležitosti počúvať slovo Pánovo a zvlášť v rodnom jazyku
- „ Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“

Moravsko – panónske legendy
Život sv. Konštantína – autorom je Kliment
-sústreďuje sa na vykreslenie Konštatínovho detstva, štúdia, múdrosti, činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy v boji proti trojjazyčníkom
-autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom
-bol veľmi vzdelaný, bol teoretikom šírenia viery. Nazývali ho filozof, od detstva bol chorľavý.
-v Ríme vstúpil do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel v Ríme ako 42 ročný, tam je aj pochovaný.
Život sv. Metoda – autorom je Gorazd
-umelecká próza a historický dokument zároveň, nie sú to legendy v pravom zmysle slova, lebo autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalosti
-toto dielo je kratšie, epickejšie, vecnejšie, menej legendové
-Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši
-bol prakticky zameraný, staval kláštory, kostoly, školy. Vychovával svojich žiakov, zaslúžil sa o arcibiskupstvo na Veľkej Morave. Stal sa prvým Arcibiskupom na Veľkej Morave
-po nástupe Svätopluka bol väznený v Bavorsku a potom bol aj so svojimi žiakmi vyhnaný z Veľkej Moravy a usadili sa na území dnešného Bulharska .