Slovenskí autori píšuci o 1.svetovej vojne

Božena Slančíková-Timrava
V novele HRDINOVIA autorka poukazuje na odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu. Páni sa za vojnu oduševňujú, robia sa veľkými vlastencami, ale na front posielajú iných „bojovať za vlasť“ a umierať. (notár Laci Baláň-je „hrdinom“ iba dovtedy, kým nedostane povolávací rozkaz, potom využije známosti, aby sa frontu vyhol)
Dedinskí ľudia naopak cítia odpor k tomu, aby v cudzej krajine zabíjali a vypaľovali dediny. Necítia, že by bojovali za svoju vlasť, tušia len, že im vojna prinesie len utrpenie a smrť. No napriek tomu odchádzajú bez veľkých slov a gest. (podnotár Širický-hoci je pán, aj on považuje vojnu za nezmyselné zabíjanie, no odchádza na front, tam zahynie pri humánnom čine, keď chce pomôcť „nepriateľovi“, ranenému ruskému vojakovi.)
Autorka opisuje takisto aj dôsledky vojny na civilné obyvateľstvo.

Pavol Országh-Hviezdoslav
Aj keď sa Hviezdoslav v cykle Dozvuky lúči so svojimi čitateľmi, po vypuknutí 1. svetovej vojny nemohol mlčať. KRVAVÉ SONETY sa skladajú z 32 sonetov a autor v nich vyjadruje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko kleslo („A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa“) Kladie si otázku, kto je za túto hrôzu zodpovedný. V záverečných sonetoch vyslovuje svoju túžbu po mieri, dúfa, že ľudstvo sa poučí a po skončení tohto hrozného krvi prelievania bude žiť v mieri.

Milo Urban
Sociálno-psychologický román ŽIVÝ BIČ sa skladá z 2 častí: Stratené ruky (zvon Ondrej, nevedeli čo bez neho robiť) a Adam Hlavaj.
Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom“. Vojna sa ich nedotýkala až kým sa z vojny nevrátil prvý mrzák-Ondrej Koreň. Postavy konajú veľmi živelne a pudovo, pod vplyvom silných citov-hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť, čo je znakom expresionizmu (napr. Ilčíčka-nejexpresívnejšia, syn Štefan, Adam Hlavaj) Ako kolektívny hrdina tam vystupuje celá dedina (unanimistický román). Dej je často prerušovaný a doplňovaný lyrickými opismi prírody a duševných stavov postáv.
Nájdeme tu veľa umeleckých prostriedkov, ktoré v diele predstavujú prvky lyrizácie a naturizmu.

Jaroslav Hašek
Humorno-satirický román OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA ZA PRVNÍ SVĚTOVÉ VÁLKY sa vysmieva z fungovania rakúsko-uhorskej vlády. Hlavný hrdina - vojak Švejk - sa povahou podoba Quijotteovi. Je to jednoduchý človek pochádzajúci z Malej Strany. Oficiálne ho vyhlásili za blba, pretože bol prostomyseľný dobrák. Prostredníctvom Švejka si autor robí posmech z dôstojníkov (armádny kňaz-neveril v Boha, bol zlý, prehral Švejka v kartách; ďalší ku komu prišiel sa zase zaujímal len o ženy a Švejk ho všemožne kryl). Pred obvodovú komisiu ho doviedli práve vtedy, keď mal ťažkú reumu, ale oni mu kládli nezmysel otázky typu, koľko je 34563:678. Na základe tohto vyšetrenia ho označili za schopného nastúpiť, ale aj za blbca. Svojou úprimnosťou vedel nadriadených privádzať do šialenstva. Pamätná je hláška: „Nestřílejte, vždyť jsou tady lidé!“
Negatívne javy autor zveličoval (hyperbolizoval) a používal slangovú reč Malej Strany. Toto dielo bolo preložené do mnohých jazykov, hoci v doma malo problém s vydaním, kvôli oplzlým slovám. Vyskytujú sa tu umelecké prostriedky: satira, humor, čierny humor, hyperbolizácia, absurdita...