Zemianstvo

Zemania boli privilegovanou vrstvou uhorského obyvateľstva v období feudalizmu, patrili medzi príslušníkov nižšej šľachty. Najväčšie zemianske stolice na Slovensku boli Trenčianska, Turčianska a Liptovská. V období národného obrodenia sa časť zemianstva zapojila do slovenského národného hnutia. Po roku 1848 zemania ako spoločenská vrstva začali splývať s meštiactvom a dedinskými boháčmi. Svoje výsadné postavenie definitívne strácajú rozpadom R-U. Zemianstvo sa stalo obľúbenou témou autorov od polovice 19. storočia.
Venoval sa jej popredný predstaviteľ romant. prózy JÁN KALINČIAK. Kalinčiak postavy zemanov neidealizuje, vykresľuje ich pravdivo, realisticky. Používa jemnú iróniu a láskavý humor.
Vrcholným dielom Kalinčiaka je povesť Reštavrácia. Autor v povesti podáva humoristický a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19. storočia – obdobie tzv. reštavrácie. Zemianske rodiny boli už v tých časoch nemajetné. I keď vyšli na mizinu, boli veľmi hrdí a pyšní na svoj pôvod, sedliakmi pohŕdali, vyvyšovali sa nad nich. Pri reštavráciách predávali svoje hlasy tej strane, ktorá ich viac kŕmila a opíjala. Kalinčiak predvádzal rod takýchto „pánov bratov“, ktorí chudobneli a strácali majetky, lebo „sa odučili orať a priučili sa poháriky hore a dolu dvíhať“. Konflikt a zápletka sa vytvára medzi troma zemianskymi rodinami – Bešeňovskí, Potockí a Levickí. Adam Bešeňovský – prvý vicišpán urazí rodinu Levických, lebo nechce vydať svoju dcéru Aničku za Štefana Levického, hoci sa majú radi. Nechce však stratiť hlasy Levických a tak sľúbi, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude Štefan vicišpán. Štefanov strýko vymyslel plán, ako prostredníctvom volieb získať hlasy pre Štefana. To sa intrigami a podplácaním aj podarí. Hlavným kortešom je Matiáš Bešeňovský, ktorý za peniaze zradí aj vlastný rod, lebo gazdovstvo mu ide „ako v lete na saniach“. Voľby vyhral Potocký, jeho zástupcom sa stal Štefan Levický. Povesť sa končí svadbou dvoch mladých ľudí. Kalinčiakovo majstrovstvo sa prejavilo v charakterizácii postáv. Postavy zemanov vykreslil pravdivo, stali sa typmi:Ako charakterizačný prostriedok využíva množstvo ľudových prísloví, porekadiel, frazeologizmov.

Rozklad zemianstva je námetom veselohry JONÁŠA ZÁBORSKÉHO Najdúch.
Zhýralý a sebavedomý zeman Gejza Kobozy chce získať funkciu slúžneho. Jeho plány stroskotajú, lebo čaká dieťa so slúžkou Maňušou Rajkovičovou, čím pobúri proti sebe celú dedinu. Tá položí dieťa ku dverám zemianskej rodiny.
Autor ostro kritizuje najmä morálny úpadok zemianstva, ktoré zdiera a podceňuje silu ľudu.

Zemianstvo je hlavnou témou vrcholných diel SVETOZÁRa HURBANa-VAJANSKÉHO.
Zaujímala ho otázka možnosti návratu zemianstva do národného tábora, jeho úlohy v národnom živote. Vajanský bol presvedčený, že zemianstvo sa môže zachrániť len tak, že zostane verné tradíciám a pôde a jeho morálnu záchranu vidí v spojení s inteligenciou. Tieto myšlienky demonštroval autor v novele Letiace tiene, kde zemiansku rodinu Jablonského pred úpadkom zachráni uvedomelý zeman Eugen Dušan a lekár Milko Holan.
V románe Suchá ratolesť spracoval podobnú tematiku. Hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský – odnárodnený zeman, kozmopolita, ktorý sa po potulkách v Európe vracia do rodného Rudopolia. K slovenskému prostrediu nemal žiadny vzťah, kým sa nezoznámil s rodinou vlastenca a intelektuála statkára Vanovského. Pod jeho vplyvom, vplyvom jeho ženy Márie, učiteľa Tichého a najmä emancipovanej vdovy Adely Rybáričky sa stáva aktívnym bojovníkom za slovenské národné práva.Vajanský v románe zdôrazňoval úlohu ženy národovkyne, ktorá svojou úprimnou láskou privedie odnárodneného zemana do národného tábora. Podobný názor na úlohu národne uvedomelej a vzdelanej ženy mala aj E. M. Šoltésová v románe Proti prúdu. Národne neuvedomelý zeman sa pod vplyvom Oľgy Laskárovej mení v uvedomelého vlastenca.
V románe Kotlín autor nenachádza pre hlavnú postavu zemana východisko. Je to postava psychicky starého človeka, ktorý končí svoj život samovraždou.

Zemianskou problematikou sa zaoberal vo svojej epickej tvorbe aj náš velikán realistickej literatúry PAVOL ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV. Sám pochádzal zo zemianskej rodiny. Úpadok zemianstva uberal na jeho intenzite, autor vidí záchranu tejto vrstvy jedine v spojení s jednoduchým pracovitým ľudom – roľníckou vrstvou. Zemianstvu podľa autora pomôže jedine to, ak sa vzdá svojej pýchy, prestane sa správať povýšenecky a pohŕdavo.
Náhľady na zemiansku otázku umelecky stvárnil v rozsiahlych epických skladbách Ežo Vlkolínsky:Vlkolín je básnickým pomenovaním Vyšného Kubína. Po smrti váženého zemana Vlkolínskeho sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo. Ten sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky. Žofka je nemajetná, ale s dobrým srdcom a pracovitá. Medzi matkou a synom vzniká ostrý spor. Estera je hrdá zemianka, ktorá nevie synovi odpustiť, že potupil ženbou so sedliackym dievčaťom zemiansky rod. Matka ho vyženie z domu. Prijme ho strýko Eliáš, ktorý sa chce pomstiť švagrinej za dávne spory. Je to vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi honosnú svadbu trvajúcu 4 dni. Svadba tvorí ideové jadro eposu. Medzi zemanmi a sedliakmi dochádza k sporu, ktorý vyrieši Ežo slovami: „ Sme rovní! Áno – zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.“ Estera sa roky nerozprávala ani so synom ani s nevestou. Jej tvrdé srdce obmäkčí vnuk Benko, ktorý príde navštíviť starú matku. Pod jeho vplyvom sa zmieri so synom a nevestou.
Druhý epos Gábor Vlkolinský tvorí pokračovanie prvého eposu. Gábor je Ežov bratranec. Matka aj otec podľahli alkoholu, majetok sa rozpadol a Gábora odmietajú všetky zemianske dievčatá. Chce si siahnuť na život, pomáhajú mu dobrou radou Ežo a strýko Eliáš, ktorí mu radia, aby sa oženil so sedliackym dievčaťom a žil v sedliackej rodine.

Zemianskej problematike sa nevyhol vo svojej tvorbe ani MARTIN KUKUČÍN.
Zemianstvo v obraze Kukučína je vrstva morálne i majetkovo rozložená.
Na tento fakt autor upozornil v humanistickej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie. Dejová línia je nevýrazná, dôraz je na opise prostredia, charakteristike dvoch hlavných postáv. Aduš Domanický – predstavuje hynúci svet upadajúceho zemianstva. Je ženatý, jeho mladšia žena sa za neho vydala z lásky. Prichádza do spustnutého obydlia, sluhov jej platí otec, lebo muž nemá z čoho.Na prvý pohľad pôsobí ako zámožný človek, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožušinách, žiadnu nekúpi. V krčme má sólo, rozpráva jednu historku za druhou. Chváli sa, že zdedí majetok po smrti báčika z Chochoľova. Býva so ženou v domčeku pre sluhov, krčmár má zakázané dať mu niečo na dlh. Keď si uvedomí stav, do ktorého sa dostal, za malú chvíľu sa mení, vie, že nemôže ďalej takto žiť. Ondrej Tráva – sedliak v Kameňanoch, gazdovstvo zanechal synovi, pustil sa podnikať. Je šikovný, vie ktorý tovar pôjde na odbyt. Poteší ho lacnejšia kúpa, rád zjednáva. Rád sa zalieča ženám, je vdovec. Zjedná obchod v krčme s Adušom, ktorý mu predáva jačmeň. Tráva mu dáva preddavok. Sníva sa mu, že investuje do jahniat, ktoré sa menia na ovce a všetci ľudia sú samá ovca. Je sklamaný a rozhorčený obchodom s Adušom. Videl ho nasadať do bričky s chrastavými koňmi, videl jeho panstvo. Sluha ho upozorní na vzácne jasene pri hroboch Adušových predkov.V Adušovi sa pohne svedomie a sľúbi Trávovi, že ak mu týždeň s dlžobou počká, jasene nevyrúbe. Po smrti báčika Aduš nič nezdedí, ale strýka pochová na rod. cintoríne s úctou.