=významové spojenie 2 alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odráža nejaký vzťah z reálnej skutočnosti
prisudzovacia – spojenie podmetu a prísudku
- tvorí jadro 2-člennej vety
určovacia – medzi členmi existuje nadradenosť a podradennosť
priraďovacia – prikladajú sa k sebe 2 rovnaké syntagmické jednotky
VETNÉ ČLENY
hlavné
podmet
prísudok
vedľajšie
prívlastok
zhodný – pred podst. menom (okrem odb. názvov – lipa malolistá)
nezhodný – najčastejšie v G alebo v L
predmet
priamy – v A
nepriamy – v iných ako N a A
príslovkové určenie
miesta – Kde? Kam? Odkiaľ?
času – Kedy? Odekedy? Ako dlho?
spôsobu – Ako?
príčiny – Prečo?
doplnok – Našli psíka premrznutého.
prístavok - …, , ….
pondelok 5. januára 2009
Slovné druhy
Poznáme 10 slovných druhov.
Podľa lexikálneho významu:
plnovýznamové-pod. mená, príd. mená, slovesá, príslovky, zámená, číslovky
neplnovýznamové-predložky, spojky, častice, citoslovcia
Podľa ohybnosti:
ohybné-pod. mená, príd. mená, slovesá, zámená, číslovky (skoloňovanie, časovanie)
neohybné-príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia (stupňovanie nie je ohýbanie)
Gramatické kategórie môžu byť:
-Menné:
rod-životné / neživotné
číslo-jednotné / množné
pád-Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, (Vokatív), Lokál, Inštrumentál
-Slovesné:
osoba-1., 2., 3.,
číslo-jednotné / množné
čas-minulý, prítomný, budúci
spôsob-oznamovací, podmieňovací
slovesný rod-činný, trpný
vid-dokonavý, nedokonavý(dá sa použiť „budem“)
Stupňovanie:
-len pri akostných
-3 stupne: pozitív, komparatív, superlatív
Podstatné mená:
všeobecné
vlastné-mená, názvy
konkrétne-hmotné
abstraktné-nehmotné
Prídavné mená:
privlastňovacie-páví, matka(líščí-druh, líškin-tej jednej), Štúrov, Štúrova škola
akostné-90% sa dá stupňovať
vzťahové-štúrovský, štúrovci
(Vzor kuli-cudzie životné všeobecné mená a vlastné mená a priezviská, čiže:
sg.- kuli, od kuliho, ku kulimu, (vidím) kuliho, o kulim, s kulim
pl.- kuliovia, (od) kuliov, (ku) kuliom, (vidím) kuliov, (o) kulioch, (s) kuliami.
Ak podstatné meno pani stojí bez iného podstatného mena, skloňuje sa takto:
sg. - pani, (od) panej, (k) panej, (vidím) paniu, (o) panej, (s) paňou,
pl.- panie, (od) paní, (k) paniam, (vidím) panie, (o) paniach, (s) paniami
Ak podstatné meno pani stojí s iným podstatným menom, neskloňuje sa
Vzor gazdiná-slová končiace na á (kráľovná)
Vzor idea
sg. - idea, (od) idey, (k) idei (k ulici), (ctím) si ideu, (o) idei (o ulici),(s) ideou,
pl. - idey, od ideí, k ideám, (ctím) si idey, o ideách, s ideami,
(podobne Andrea, Kórea, vinea atď.))
Zámená:
-nahradzujú podstatné mená alebo ich bližšie určujú
osobné-základné (ja, ty on, ona, ono, my, vy, oni, ony), zvratné (sa, si)
ukazovacie
opytovacie
vzťažné
neurčité-ktosi, niekto...
vymedzovacie-všetci, nikto...
privlastňovacie-môj, tvoj, jeho, jej, ich..., v liste s veľkým začiatočným písmenom
Číslovky:
základné
skupinové
radové
-milión-dub, tisíc-stroj, sto-mesto, 5-99-päť, “1“ „238“
Slovesá:
-plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť a dajú sa časovať
činné
trpné-je stavaný
neurčitok
určitý slovesný tvar
jednoduchý-“sa“ môže byť
zložený tvar-podmieňovací spôsob
činnostné
stavové
-modálne: začať, môcť, chcieť, musieť, zostať, prestať
Neohybné:
Predložky:
-nemajú vetnočlenskú platnosť
prvotné-nemôžu byť aj inými slovnými druhmi (s, so, z zo, k, ku)
druhotné-môžu byť aj inými slovnými druhmi-príslovky, častice (poniže, okolo...)
-viažu sa s pádmi
-vokalizácia:
tá istá spoluhláska-vo vani
skupinka spoluhlások-vo štvrtok
Spojky:
-spájajú slová vo vete alebo celé vety
zlučovacie-a, i, aj, ani
vylučovacie-alebo, buď, či
stupňovacie-ba, ba aj, ba dokonca aj
odporovacie-ale, no, lež, lenže, ibaže, iba
Častice:
-nemajú vetnočlenskú platnosť
vylučovacie-na začiatku vety-aspoň, len
uvádzacie-A, Aby...
Citoslovcie:
-neplnovýznamové
-Žaba čľup do vody. -vetnočlenská platnosť
Čľup, ozvalo sa z jazierka. -bez VČP
zvukomalebné- onomatopoje -zvuky: -predmetov, človeka
-prírody, zvierat, hodín
vlastné
emócie-fuj, au
vôľové-marš, hajde
Podľa lexikálneho významu:
plnovýznamové-pod. mená, príd. mená, slovesá, príslovky, zámená, číslovky
neplnovýznamové-predložky, spojky, častice, citoslovcia
Podľa ohybnosti:
ohybné-pod. mená, príd. mená, slovesá, zámená, číslovky (skoloňovanie, časovanie)
neohybné-príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia (stupňovanie nie je ohýbanie)
Gramatické kategórie môžu byť:
-Menné:
rod-životné / neživotné
číslo-jednotné / množné
pád-Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, (Vokatív), Lokál, Inštrumentál
-Slovesné:
osoba-1., 2., 3.,
číslo-jednotné / množné
čas-minulý, prítomný, budúci
spôsob-oznamovací, podmieňovací
slovesný rod-činný, trpný
vid-dokonavý, nedokonavý(dá sa použiť „budem“)
Stupňovanie:
-len pri akostných
-3 stupne: pozitív, komparatív, superlatív
Podstatné mená:
všeobecné
vlastné-mená, názvy
konkrétne-hmotné
abstraktné-nehmotné
Prídavné mená:
privlastňovacie-páví, matka(líščí-druh, líškin-tej jednej), Štúrov, Štúrova škola
akostné-90% sa dá stupňovať
vzťahové-štúrovský, štúrovci
(Vzor kuli-cudzie životné všeobecné mená a vlastné mená a priezviská, čiže:
sg.- kuli, od kuliho, ku kulimu, (vidím) kuliho, o kulim, s kulim
pl.- kuliovia, (od) kuliov, (ku) kuliom, (vidím) kuliov, (o) kulioch, (s) kuliami.
Ak podstatné meno pani stojí bez iného podstatného mena, skloňuje sa takto:
sg. - pani, (od) panej, (k) panej, (vidím) paniu, (o) panej, (s) paňou,
pl.- panie, (od) paní, (k) paniam, (vidím) panie, (o) paniach, (s) paniami
Ak podstatné meno pani stojí s iným podstatným menom, neskloňuje sa
Vzor gazdiná-slová končiace na á (kráľovná)
Vzor idea
sg. - idea, (od) idey, (k) idei (k ulici), (ctím) si ideu, (o) idei (o ulici),(s) ideou,
pl. - idey, od ideí, k ideám, (ctím) si idey, o ideách, s ideami,
(podobne Andrea, Kórea, vinea atď.))
Zámená:
-nahradzujú podstatné mená alebo ich bližšie určujú
osobné-základné (ja, ty on, ona, ono, my, vy, oni, ony), zvratné (sa, si)
ukazovacie
opytovacie
vzťažné
neurčité-ktosi, niekto...
vymedzovacie-všetci, nikto...
privlastňovacie-môj, tvoj, jeho, jej, ich..., v liste s veľkým začiatočným písmenom
Číslovky:
základné
skupinové
radové
-milión-dub, tisíc-stroj, sto-mesto, 5-99-päť, “1“ „238“
Slovesá:
-plnovýznamové, majú vetnočlenskú platnosť a dajú sa časovať
činné
trpné-je stavaný
neurčitok
určitý slovesný tvar
jednoduchý-“sa“ môže byť
zložený tvar-podmieňovací spôsob
činnostné
stavové
-modálne: začať, môcť, chcieť, musieť, zostať, prestať
Neohybné:
Predložky:
-nemajú vetnočlenskú platnosť
prvotné-nemôžu byť aj inými slovnými druhmi (s, so, z zo, k, ku)
druhotné-môžu byť aj inými slovnými druhmi-príslovky, častice (poniže, okolo...)
-viažu sa s pádmi
-vokalizácia:
tá istá spoluhláska-vo vani
skupinka spoluhlások-vo štvrtok
Spojky:
-spájajú slová vo vete alebo celé vety
zlučovacie-a, i, aj, ani
vylučovacie-alebo, buď, či
stupňovacie-ba, ba aj, ba dokonca aj
odporovacie-ale, no, lež, lenže, ibaže, iba
Častice:
-nemajú vetnočlenskú platnosť
vylučovacie-na začiatku vety-aspoň, len
uvádzacie-A, Aby...
Citoslovcie:
-neplnovýznamové
-Žaba čľup do vody. -vetnočlenská platnosť
Čľup, ozvalo sa z jazierka. -bez VČP
zvukomalebné- onomatopoje -zvuky: -predmetov, človeka
-prírody, zvierat, hodín
vlastné
emócie-fuj, au
vôľové-marš, hajde
Slovná zásoba
expresívne- kladne zafarbené - deminutíva – zdrobneniny – domček, stromček
- hypochoristiká – detské – pá pá, hapať
- eufemizmy - zjemňujúce – odišiel, zhasla jeho svieca=zomrel,
záporne zafarbené - pejoratíva – hanlivé – laba=ruka
- augmentatíva – zveličujúce – nosisko
- vulgarizmy - ...
archaizmy – boli nahradené novými, ale ešte stále sa používajú - ambrela = dáždnik, konzum = obchod, biednik = úbožiak
historizmy – dnes už nepoužívame – dereš, richtár, pionier
hovorové – maturita, auto, škola
odborné (termíny) – osobný automobil, topoľ osikový, kyselina sírová
básnické a knižné – luna, junák, nebesá
slang – používa určitá skupina ľudí s rovnakými záujmami – matura, klasák..
- argot – používajú deti, asociáli a remeselníci s cieľom utajiť informácie, mariška-marihuana
- žargón – používajú ho ľudia rovnakej spoločenskej alebo profesionálnej vrstvy, napr.mafia
biblizmy – prebraté z kresťanskej literatúry – blahoslavený
neologizmy – do slovnej zásoby sa dostali len nedávno, najčastejšie z AJ – chat, web, mail
okazionalizmy – návidieť – Jozef Mak
- hypochoristiká – detské – pá pá, hapať
- eufemizmy - zjemňujúce – odišiel, zhasla jeho svieca=zomrel,
záporne zafarbené - pejoratíva – hanlivé – laba=ruka
- augmentatíva – zveličujúce – nosisko
- vulgarizmy - ...
archaizmy – boli nahradené novými, ale ešte stále sa používajú - ambrela = dáždnik, konzum = obchod, biednik = úbožiak
historizmy – dnes už nepoužívame – dereš, richtár, pionier
hovorové – maturita, auto, škola
odborné (termíny) – osobný automobil, topoľ osikový, kyselina sírová
básnické a knižné – luna, junák, nebesá
slang – používa určitá skupina ľudí s rovnakými záujmami – matura, klasák..
- argot – používajú deti, asociáli a remeselníci s cieľom utajiť informácie, mariška-marihuana
- žargón – používajú ho ľudia rovnakej spoločenskej alebo profesionálnej vrstvy, napr.mafia
biblizmy – prebraté z kresťanskej literatúry – blahoslavený
neologizmy – do slovnej zásoby sa dostali len nedávno, najčastejšie z AJ – chat, web, mail
okazionalizmy – návidieť – Jozef Mak
Slohové postupy
Slohový postup je spôsob vyberania jazykových prostriedkov tak, aby vznikol slohový útvar.
Rozprávací slohový postup:
Vyznačuje sa dejovosťou a logickým sledom udalostí-postupnosťou. Člení sa na úvod, jadro a záver a je tu prítomná priama reč. Požíva dejové slovesá.
-umelecký a publicistický štýl
-rozprávka, povesť, bájka, balada, poviedka, novela, román + fejtón a reportáž
Opisný slohový postup:
Sústreďuje sa na zachytenie osôb, predmetov a javov. Môže byť statický (pod.m, príd.m.) alebo dynamický (slovesá). V hovorovom štýle sa vyskytuje jednoduchý opis, v odbornom štýle odborný opis (termíny) a lyrický opis (JUP) v umeleckých dielach. Nedodržiava sa ti časová postupnosť z hľadiska dejovosti.
-vo všetkých štýloch
-opis, návod, životopis, posudok, charakteristika(opis osoby), reportáž
Informačný slohový postup:
Jeho cieľom je informovať. Odpovedá na otázky Kto? Čo? Kde? Ako? Prečo?
-správa, oznámenia, bežná komunikácia
Výkladový slohový postup:
Je zameraný na vysvetľovanie nových javov a poznatkov. Používa odborné výrazy, grafy, tabuľky, citáty... Fakty podáva bez citového zainteresovania.
-náučný štýl
-výklad, úvaha, prednáška
Úvaha
Je hybridný útvar náučného, umeleckého a publicistického štýlu. Zachytáva autorov vlastný pohľad na vec, jav-zaujíma vlastný postoj na základe skúsenosti, vzdelania a zážitkov.
-publicistický-komentár, glos, úvodník
-náučný-recenzia, literárna kritika
-umelecký-vnútorný monológ, reč rozprávača
Úvaha je veľmi subjektívny útvar: „Môj názor je...“ Je plná rečníckych otázok a zvolacích viet. Kompozične sa člení podľa uzavretých celkov. Témou býva často citát.
(tipy:poznať citáty, nechať otvorený koniec, neodporovať všeobecne platným normám.)
Rozprávací slohový postup:
Vyznačuje sa dejovosťou a logickým sledom udalostí-postupnosťou. Člení sa na úvod, jadro a záver a je tu prítomná priama reč. Požíva dejové slovesá.
-umelecký a publicistický štýl
-rozprávka, povesť, bájka, balada, poviedka, novela, román + fejtón a reportáž
Opisný slohový postup:
Sústreďuje sa na zachytenie osôb, predmetov a javov. Môže byť statický (pod.m, príd.m.) alebo dynamický (slovesá). V hovorovom štýle sa vyskytuje jednoduchý opis, v odbornom štýle odborný opis (termíny) a lyrický opis (JUP) v umeleckých dielach. Nedodržiava sa ti časová postupnosť z hľadiska dejovosti.
-vo všetkých štýloch
-opis, návod, životopis, posudok, charakteristika(opis osoby), reportáž
Informačný slohový postup:
Jeho cieľom je informovať. Odpovedá na otázky Kto? Čo? Kde? Ako? Prečo?
-správa, oznámenia, bežná komunikácia
Výkladový slohový postup:
Je zameraný na vysvetľovanie nových javov a poznatkov. Používa odborné výrazy, grafy, tabuľky, citáty... Fakty podáva bez citového zainteresovania.
-náučný štýl
-výklad, úvaha, prednáška
Úvaha
Je hybridný útvar náučného, umeleckého a publicistického štýlu. Zachytáva autorov vlastný pohľad na vec, jav-zaujíma vlastný postoj na základe skúsenosti, vzdelania a zážitkov.
-publicistický-komentár, glos, úvodník
-náučný-recenzia, literárna kritika
-umelecký-vnútorný monológ, reč rozprávača
Úvaha je veľmi subjektívny útvar: „Môj názor je...“ Je plná rečníckych otázok a zvolacích viet. Kompozične sa člení podľa uzavretých celkov. Témou býva často citát.
(tipy:poznať citáty, nechať otvorený koniec, neodporovať všeobecne platným normám.)
Zemianstvo
Zemania boli privilegovanou vrstvou uhorského obyvateľstva v období feudalizmu, patrili medzi príslušníkov nižšej šľachty. Najväčšie zemianske stolice na Slovensku boli Trenčianska, Turčianska a Liptovská. V období národného obrodenia sa časť zemianstva zapojila do slovenského národného hnutia. Po roku 1848 zemania ako spoločenská vrstva začali splývať s meštiactvom a dedinskými boháčmi. Svoje výsadné postavenie definitívne strácajú rozpadom R-U. Zemianstvo sa stalo obľúbenou témou autorov od polovice 19. storočia.
Venoval sa jej popredný predstaviteľ romant. prózy JÁN KALINČIAK. Kalinčiak postavy zemanov neidealizuje, vykresľuje ich pravdivo, realisticky. Používa jemnú iróniu a láskavý humor.
Vrcholným dielom Kalinčiaka je povesť Reštavrácia. Autor v povesti podáva humoristický a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19. storočia – obdobie tzv. reštavrácie. Zemianske rodiny boli už v tých časoch nemajetné. I keď vyšli na mizinu, boli veľmi hrdí a pyšní na svoj pôvod, sedliakmi pohŕdali, vyvyšovali sa nad nich. Pri reštavráciách predávali svoje hlasy tej strane, ktorá ich viac kŕmila a opíjala. Kalinčiak predvádzal rod takýchto „pánov bratov“, ktorí chudobneli a strácali majetky, lebo „sa odučili orať a priučili sa poháriky hore a dolu dvíhať“. Konflikt a zápletka sa vytvára medzi troma zemianskymi rodinami – Bešeňovskí, Potockí a Levickí. Adam Bešeňovský – prvý vicišpán urazí rodinu Levických, lebo nechce vydať svoju dcéru Aničku za Štefana Levického, hoci sa majú radi. Nechce však stratiť hlasy Levických a tak sľúbi, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude Štefan vicišpán. Štefanov strýko vymyslel plán, ako prostredníctvom volieb získať hlasy pre Štefana. To sa intrigami a podplácaním aj podarí. Hlavným kortešom je Matiáš Bešeňovský, ktorý za peniaze zradí aj vlastný rod, lebo gazdovstvo mu ide „ako v lete na saniach“. Voľby vyhral Potocký, jeho zástupcom sa stal Štefan Levický. Povesť sa končí svadbou dvoch mladých ľudí. Kalinčiakovo majstrovstvo sa prejavilo v charakterizácii postáv. Postavy zemanov vykreslil pravdivo, stali sa typmi:Ako charakterizačný prostriedok využíva množstvo ľudových prísloví, porekadiel, frazeologizmov.
Rozklad zemianstva je námetom veselohry JONÁŠA ZÁBORSKÉHO Najdúch.
Zhýralý a sebavedomý zeman Gejza Kobozy chce získať funkciu slúžneho. Jeho plány stroskotajú, lebo čaká dieťa so slúžkou Maňušou Rajkovičovou, čím pobúri proti sebe celú dedinu. Tá položí dieťa ku dverám zemianskej rodiny.
Autor ostro kritizuje najmä morálny úpadok zemianstva, ktoré zdiera a podceňuje silu ľudu.
Zemianstvo je hlavnou témou vrcholných diel SVETOZÁRa HURBANa-VAJANSKÉHO.
Zaujímala ho otázka možnosti návratu zemianstva do národného tábora, jeho úlohy v národnom živote. Vajanský bol presvedčený, že zemianstvo sa môže zachrániť len tak, že zostane verné tradíciám a pôde a jeho morálnu záchranu vidí v spojení s inteligenciou. Tieto myšlienky demonštroval autor v novele Letiace tiene, kde zemiansku rodinu Jablonského pred úpadkom zachráni uvedomelý zeman Eugen Dušan a lekár Milko Holan.
V románe Suchá ratolesť spracoval podobnú tematiku. Hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský – odnárodnený zeman, kozmopolita, ktorý sa po potulkách v Európe vracia do rodného Rudopolia. K slovenskému prostrediu nemal žiadny vzťah, kým sa nezoznámil s rodinou vlastenca a intelektuála statkára Vanovského. Pod jeho vplyvom, vplyvom jeho ženy Márie, učiteľa Tichého a najmä emancipovanej vdovy Adely Rybáričky sa stáva aktívnym bojovníkom za slovenské národné práva.Vajanský v románe zdôrazňoval úlohu ženy národovkyne, ktorá svojou úprimnou láskou privedie odnárodneného zemana do národného tábora. Podobný názor na úlohu národne uvedomelej a vzdelanej ženy mala aj E. M. Šoltésová v románe Proti prúdu. Národne neuvedomelý zeman sa pod vplyvom Oľgy Laskárovej mení v uvedomelého vlastenca.
V románe Kotlín autor nenachádza pre hlavnú postavu zemana východisko. Je to postava psychicky starého človeka, ktorý končí svoj život samovraždou.
Zemianskou problematikou sa zaoberal vo svojej epickej tvorbe aj náš velikán realistickej literatúry PAVOL ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV. Sám pochádzal zo zemianskej rodiny. Úpadok zemianstva uberal na jeho intenzite, autor vidí záchranu tejto vrstvy jedine v spojení s jednoduchým pracovitým ľudom – roľníckou vrstvou. Zemianstvu podľa autora pomôže jedine to, ak sa vzdá svojej pýchy, prestane sa správať povýšenecky a pohŕdavo.
Náhľady na zemiansku otázku umelecky stvárnil v rozsiahlych epických skladbách Ežo Vlkolínsky:Vlkolín je básnickým pomenovaním Vyšného Kubína. Po smrti váženého zemana Vlkolínskeho sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo. Ten sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky. Žofka je nemajetná, ale s dobrým srdcom a pracovitá. Medzi matkou a synom vzniká ostrý spor. Estera je hrdá zemianka, ktorá nevie synovi odpustiť, že potupil ženbou so sedliackym dievčaťom zemiansky rod. Matka ho vyženie z domu. Prijme ho strýko Eliáš, ktorý sa chce pomstiť švagrinej za dávne spory. Je to vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi honosnú svadbu trvajúcu 4 dni. Svadba tvorí ideové jadro eposu. Medzi zemanmi a sedliakmi dochádza k sporu, ktorý vyrieši Ežo slovami: „ Sme rovní! Áno – zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.“ Estera sa roky nerozprávala ani so synom ani s nevestou. Jej tvrdé srdce obmäkčí vnuk Benko, ktorý príde navštíviť starú matku. Pod jeho vplyvom sa zmieri so synom a nevestou.
Druhý epos Gábor Vlkolinský tvorí pokračovanie prvého eposu. Gábor je Ežov bratranec. Matka aj otec podľahli alkoholu, majetok sa rozpadol a Gábora odmietajú všetky zemianske dievčatá. Chce si siahnuť na život, pomáhajú mu dobrou radou Ežo a strýko Eliáš, ktorí mu radia, aby sa oženil so sedliackym dievčaťom a žil v sedliackej rodine.
Zemianskej problematike sa nevyhol vo svojej tvorbe ani MARTIN KUKUČÍN.
Zemianstvo v obraze Kukučína je vrstva morálne i majetkovo rozložená.
Na tento fakt autor upozornil v humanistickej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie. Dejová línia je nevýrazná, dôraz je na opise prostredia, charakteristike dvoch hlavných postáv. Aduš Domanický – predstavuje hynúci svet upadajúceho zemianstva. Je ženatý, jeho mladšia žena sa za neho vydala z lásky. Prichádza do spustnutého obydlia, sluhov jej platí otec, lebo muž nemá z čoho.Na prvý pohľad pôsobí ako zámožný človek, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožušinách, žiadnu nekúpi. V krčme má sólo, rozpráva jednu historku za druhou. Chváli sa, že zdedí majetok po smrti báčika z Chochoľova. Býva so ženou v domčeku pre sluhov, krčmár má zakázané dať mu niečo na dlh. Keď si uvedomí stav, do ktorého sa dostal, za malú chvíľu sa mení, vie, že nemôže ďalej takto žiť. Ondrej Tráva – sedliak v Kameňanoch, gazdovstvo zanechal synovi, pustil sa podnikať. Je šikovný, vie ktorý tovar pôjde na odbyt. Poteší ho lacnejšia kúpa, rád zjednáva. Rád sa zalieča ženám, je vdovec. Zjedná obchod v krčme s Adušom, ktorý mu predáva jačmeň. Tráva mu dáva preddavok. Sníva sa mu, že investuje do jahniat, ktoré sa menia na ovce a všetci ľudia sú samá ovca. Je sklamaný a rozhorčený obchodom s Adušom. Videl ho nasadať do bričky s chrastavými koňmi, videl jeho panstvo. Sluha ho upozorní na vzácne jasene pri hroboch Adušových predkov.V Adušovi sa pohne svedomie a sľúbi Trávovi, že ak mu týždeň s dlžobou počká, jasene nevyrúbe. Po smrti báčika Aduš nič nezdedí, ale strýka pochová na rod. cintoríne s úctou.
Venoval sa jej popredný predstaviteľ romant. prózy JÁN KALINČIAK. Kalinčiak postavy zemanov neidealizuje, vykresľuje ich pravdivo, realisticky. Používa jemnú iróniu a láskavý humor.
Vrcholným dielom Kalinčiaka je povesť Reštavrácia. Autor v povesti podáva humoristický a satirický obraz župných volieb v prvej polovici 19. storočia – obdobie tzv. reštavrácie. Zemianske rodiny boli už v tých časoch nemajetné. I keď vyšli na mizinu, boli veľmi hrdí a pyšní na svoj pôvod, sedliakmi pohŕdali, vyvyšovali sa nad nich. Pri reštavráciách predávali svoje hlasy tej strane, ktorá ich viac kŕmila a opíjala. Kalinčiak predvádzal rod takýchto „pánov bratov“, ktorí chudobneli a strácali majetky, lebo „sa odučili orať a priučili sa poháriky hore a dolu dvíhať“. Konflikt a zápletka sa vytvára medzi troma zemianskymi rodinami – Bešeňovskí, Potockí a Levickí. Adam Bešeňovský – prvý vicišpán urazí rodinu Levických, lebo nechce vydať svoju dcéru Aničku za Štefana Levického, hoci sa majú radi. Nechce však stratiť hlasy Levických a tak sľúbi, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude Štefan vicišpán. Štefanov strýko vymyslel plán, ako prostredníctvom volieb získať hlasy pre Štefana. To sa intrigami a podplácaním aj podarí. Hlavným kortešom je Matiáš Bešeňovský, ktorý za peniaze zradí aj vlastný rod, lebo gazdovstvo mu ide „ako v lete na saniach“. Voľby vyhral Potocký, jeho zástupcom sa stal Štefan Levický. Povesť sa končí svadbou dvoch mladých ľudí. Kalinčiakovo majstrovstvo sa prejavilo v charakterizácii postáv. Postavy zemanov vykreslil pravdivo, stali sa typmi:Ako charakterizačný prostriedok využíva množstvo ľudových prísloví, porekadiel, frazeologizmov.
Rozklad zemianstva je námetom veselohry JONÁŠA ZÁBORSKÉHO Najdúch.
Zhýralý a sebavedomý zeman Gejza Kobozy chce získať funkciu slúžneho. Jeho plány stroskotajú, lebo čaká dieťa so slúžkou Maňušou Rajkovičovou, čím pobúri proti sebe celú dedinu. Tá položí dieťa ku dverám zemianskej rodiny.
Autor ostro kritizuje najmä morálny úpadok zemianstva, ktoré zdiera a podceňuje silu ľudu.
Zemianstvo je hlavnou témou vrcholných diel SVETOZÁRa HURBANa-VAJANSKÉHO.
Zaujímala ho otázka možnosti návratu zemianstva do národného tábora, jeho úlohy v národnom živote. Vajanský bol presvedčený, že zemianstvo sa môže zachrániť len tak, že zostane verné tradíciám a pôde a jeho morálnu záchranu vidí v spojení s inteligenciou. Tieto myšlienky demonštroval autor v novele Letiace tiene, kde zemiansku rodinu Jablonského pred úpadkom zachráni uvedomelý zeman Eugen Dušan a lekár Milko Holan.
V románe Suchá ratolesť spracoval podobnú tematiku. Hlavnou postavou je Stanislav Rudopoľský – odnárodnený zeman, kozmopolita, ktorý sa po potulkách v Európe vracia do rodného Rudopolia. K slovenskému prostrediu nemal žiadny vzťah, kým sa nezoznámil s rodinou vlastenca a intelektuála statkára Vanovského. Pod jeho vplyvom, vplyvom jeho ženy Márie, učiteľa Tichého a najmä emancipovanej vdovy Adely Rybáričky sa stáva aktívnym bojovníkom za slovenské národné práva.Vajanský v románe zdôrazňoval úlohu ženy národovkyne, ktorá svojou úprimnou láskou privedie odnárodneného zemana do národného tábora. Podobný názor na úlohu národne uvedomelej a vzdelanej ženy mala aj E. M. Šoltésová v románe Proti prúdu. Národne neuvedomelý zeman sa pod vplyvom Oľgy Laskárovej mení v uvedomelého vlastenca.
V románe Kotlín autor nenachádza pre hlavnú postavu zemana východisko. Je to postava psychicky starého človeka, ktorý končí svoj život samovraždou.
Zemianskou problematikou sa zaoberal vo svojej epickej tvorbe aj náš velikán realistickej literatúry PAVOL ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV. Sám pochádzal zo zemianskej rodiny. Úpadok zemianstva uberal na jeho intenzite, autor vidí záchranu tejto vrstvy jedine v spojení s jednoduchým pracovitým ľudom – roľníckou vrstvou. Zemianstvu podľa autora pomôže jedine to, ak sa vzdá svojej pýchy, prestane sa správať povýšenecky a pohŕdavo.
Náhľady na zemiansku otázku umelecky stvárnil v rozsiahlych epických skladbách Ežo Vlkolínsky:Vlkolín je básnickým pomenovaním Vyšného Kubína. Po smrti váženého zemana Vlkolínskeho sa paňou majetku stala jeho žena Estera a ich jediný syn Ežo. Ten sa zamiluje do sedliackeho dievčaťa Žofky. Žofka je nemajetná, ale s dobrým srdcom a pracovitá. Medzi matkou a synom vzniká ostrý spor. Estera je hrdá zemianka, ktorá nevie synovi odpustiť, že potupil ženbou so sedliackym dievčaťom zemiansky rod. Matka ho vyženie z domu. Prijme ho strýko Eliáš, ktorý sa chce pomstiť švagrinej za dávne spory. Je to vychýrený skupáň, vystrojí Ežovi honosnú svadbu trvajúcu 4 dni. Svadba tvorí ideové jadro eposu. Medzi zemanmi a sedliakmi dochádza k sporu, ktorý vyrieši Ežo slovami: „ Sme rovní! Áno – zeman, nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum.“ Estera sa roky nerozprávala ani so synom ani s nevestou. Jej tvrdé srdce obmäkčí vnuk Benko, ktorý príde navštíviť starú matku. Pod jeho vplyvom sa zmieri so synom a nevestou.
Druhý epos Gábor Vlkolinský tvorí pokračovanie prvého eposu. Gábor je Ežov bratranec. Matka aj otec podľahli alkoholu, majetok sa rozpadol a Gábora odmietajú všetky zemianske dievčatá. Chce si siahnuť na život, pomáhajú mu dobrou radou Ežo a strýko Eliáš, ktorí mu radia, aby sa oženil so sedliackym dievčaťom a žil v sedliackej rodine.
Zemianskej problematike sa nevyhol vo svojej tvorbe ani MARTIN KUKUČÍN.
Zemianstvo v obraze Kukučína je vrstva morálne i majetkovo rozložená.
Na tento fakt autor upozornil v humanistickej poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie. Dejová línia je nevýrazná, dôraz je na opise prostredia, charakteristike dvoch hlavných postáv. Aduš Domanický – predstavuje hynúci svet upadajúceho zemianstva. Je ženatý, jeho mladšia žena sa za neho vydala z lásky. Prichádza do spustnutého obydlia, sluhov jej platí otec, lebo muž nemá z čoho.Na prvý pohľad pôsobí ako zámožný človek, hrdý, vyberavý. Na jarmoku sa prehŕňa v kožušinách, žiadnu nekúpi. V krčme má sólo, rozpráva jednu historku za druhou. Chváli sa, že zdedí majetok po smrti báčika z Chochoľova. Býva so ženou v domčeku pre sluhov, krčmár má zakázané dať mu niečo na dlh. Keď si uvedomí stav, do ktorého sa dostal, za malú chvíľu sa mení, vie, že nemôže ďalej takto žiť. Ondrej Tráva – sedliak v Kameňanoch, gazdovstvo zanechal synovi, pustil sa podnikať. Je šikovný, vie ktorý tovar pôjde na odbyt. Poteší ho lacnejšia kúpa, rád zjednáva. Rád sa zalieča ženám, je vdovec. Zjedná obchod v krčme s Adušom, ktorý mu predáva jačmeň. Tráva mu dáva preddavok. Sníva sa mu, že investuje do jahniat, ktoré sa menia na ovce a všetci ľudia sú samá ovca. Je sklamaný a rozhorčený obchodom s Adušom. Videl ho nasadať do bričky s chrastavými koňmi, videl jeho panstvo. Sluha ho upozorní na vzácne jasene pri hroboch Adušových predkov.V Adušovi sa pohne svedomie a sľúbi Trávovi, že ak mu týždeň s dlžobou počká, jasene nevyrúbe. Po smrti báčika Aduš nič nezdedí, ale strýka pochová na rod. cintoríne s úctou.
Indoeurópske jazyky
Slovanské jazyky
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
Indoiránske – sanskrit – bengálčina, hindčina, perzština
Pobaltské – lotyština, litovčina
Germánske – dánčina, islandčina, nórčina, švédčina, holandčina, flámčina, angličtina, nemčina
Románske– francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina, rumunčina, moldavčina, latinčina
Keltské – brétončina, waleština, írčina
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
Indoiránske – sanskrit – bengálčina, hindčina, perzština
Pobaltské – lotyština, litovčina
Germánske – dánčina, islandčina, nórčina, švédčina, holandčina, flámčina, angličtina, nemčina
Románske– francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina, rumunčina, moldavčina, latinčina
Keltské – brétončina, waleština, írčina
Staroslovienska literatúra
taroslovienska literatúra vznikla vo Veľkomoravskej ríši v 9. storočí. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) bojovali proti vplyvom východofranskej ríše - ich reč bola pre náš ľud nezrozumiteľná, franskí kňazi šírili kresťanstvo podľa latinskej liturgie, ktorá bola pre náš ľud nezrozumiteľná.
Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Rastislav sa obával, že frankovia ovládnu aj slovanskú kultúru.Cisár jeho žiadosti vyhovel a v roku 863 prišli do Veľkomoravskej ríše kňazi/učenci - misionári KONŠTANTÍN a METOD, ktorí pochádzali so Solúna - Macedónia (ich reč bola blízka reči nášho ľuďu). Ich otec Lev mal vysokú funkciu na kráľovskom dvore a matka mala slovanský pôvod.
Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
zostavili prvé slovanské písmo-hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy-minuskula)
vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu,
zaviedli staroslovienske bohoslužby,
vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.
Franskí kňazi, ktorí neuznávali kresťanstvo a mali vlastných bohov, začali strátať vplyv vo Veľkej Morave, a preto Cyril a Metod obvynili z bohorúhačstva a museli sa ísť obhajovať do Benátok, vtedajšieho sídla pápeža.
"Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?"
Doteraz boli bohoslužobnými jazykmi len latinčina, grécky a hebrejský jazyk a učenci chceli presadiť aj staroslovienčinu. Pápež Hadrián II. ich požiadavke vyhovel a schválil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk a Metoda vymenoval za arcibiskupa.
Konštantín sa pre chorobu a vysoký vek už nevrtáli späť do Veľkej Moravy, ale vstúpil v Ríme do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a čoskoro umrel. Metod sa vrátil späť na Veľkú Moravu ako arcibiskup, čo bolo veľmi dôležité, lebo už mohol vymenúvať kňazov on a nemuseli ich vymenúvať franskí kňazi, teda už sme ich nepotrebovali. No, keď prišiel na Veľkú Moravu, knieža Svätopluk ho uvrhol do väzenia, z ktorého bol prepustený až po 3 rokoch. Svätopluk podporoval franských kňazov, a preto Metod musel znovu pred pápežom Jánom VIII. obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po Metodovej smrti dal knieža Svätopluk vyhnať Metodových žiakov z krajiny, čo sa považuje za zánik staroslovienskeho písomníctva u nás.
Žiaci Cyrila a Metoda však pokračovali v ich činnosti aj v exile (Bulharsko - Kyjevská Rus - Sázavský kláštor)a zjednodušili hlaholiku a nový jazyk nazvali cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy - majuskula). Z Kyjevskej Rusi sa zachovali Kyjevské listy; Kyjevské zlomky. Zo Sázavského kláštora, teda z Česka sa zachovalo - Hospodine pomiluj ny, ktoré bolo napísané cyrilokou. Z Bulharska sa zachovalo dielo O písmenách, ktorého autorom je mních Chrabr, ďalšie dielo je Život Naumov (hovorí o pôsobení Metodových žiakov na iných územiach ako Veľká Morava.)
Cyril a Metod preložili:
misál (omšovná kniha)
evanieliá (Nový zákon)
breviár (kniha pre kňaza)
žaltár (zbierka žalmov)
spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí
Proglas - napísal Konštantín
- veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína
- je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia.
- pozostáva zo 110 veršov
- Konštantín v úvode hovorí o dôležitosti počúvať slovo Pánovo a zvlášť v rodnom jazyku
- „ Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“
Moravsko – panónske legendy
Život sv. Konštantína – autorom je Kliment
-sústreďuje sa na vykreslenie Konštatínovho detstva, štúdia, múdrosti, činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy v boji proti trojjazyčníkom
-autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom
-bol veľmi vzdelaný, bol teoretikom šírenia viery. Nazývali ho filozof, od detstva bol chorľavý.
-v Ríme vstúpil do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel v Ríme ako 42 ročný, tam je aj pochovaný.
Život sv. Metoda – autorom je Gorazd
-umelecká próza a historický dokument zároveň, nie sú to legendy v pravom zmysle slova, lebo autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalosti
-toto dielo je kratšie, epickejšie, vecnejšie, menej legendové
-Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši
-bol prakticky zameraný, staval kláštory, kostoly, školy. Vychovával svojich žiakov, zaslúžil sa o arcibiskupstvo na Veľkej Morave. Stal sa prvým Arcibiskupom na Veľkej Morave
-po nástupe Svätopluka bol väznený v Bavorsku a potom bol aj so svojimi žiakmi vyhnaný z Veľkej Moravy a usadili sa na území dnešného Bulharska .
Knieža Rastislav sa snažil upevniť samostatnosť ríše a v roku 862 požiadal byzantského cisára Michala III., aby vyslal do Veľkomoravskej ríše misionárov, ktorí by tu šírili kresťanstvo. Rastislav sa obával, že frankovia ovládnu aj slovanskú kultúru.Cisár jeho žiadosti vyhovel a v roku 863 prišli do Veľkomoravskej ríše kňazi/učenci - misionári KONŠTANTÍN a METOD, ktorí pochádzali so Solúna - Macedónia (ich reč bola blízka reči nášho ľuďu). Ich otec Lev mal vysokú funkciu na kráľovskom dvore a matka mala slovanský pôvod.
Konštantín a Metod položili základy slovanskej vzdelanosti:
zostavili prvé slovanské písmo-hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy-minuskula)
vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu,
zaviedli staroslovienske bohoslužby,
vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.
Franskí kňazi, ktorí neuznávali kresťanstvo a mali vlastných bohov, začali strátať vplyv vo Veľkej Morave, a preto Cyril a Metod obvynili z bohorúhačstva a museli sa ísť obhajovať do Benátok, vtedajšieho sídla pápeža.
"Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? Alebo či slnce tak isto nesvieti na všetkých? Či nedýchame na vzduchu rovnako všetci? A tak vy nehanbíte sa, tri jazyky len uznávajúc a prikazujúc, aby všetky ostatné národy a plemená boli slepé a hluché?"
Doteraz boli bohoslužobnými jazykmi len latinčina, grécky a hebrejský jazyk a učenci chceli presadiť aj staroslovienčinu. Pápež Hadrián II. ich požiadavke vyhovel a schválil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk a Metoda vymenoval za arcibiskupa.
Konštantín sa pre chorobu a vysoký vek už nevrtáli späť do Veľkej Moravy, ale vstúpil v Ríme do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril a čoskoro umrel. Metod sa vrátil späť na Veľkú Moravu ako arcibiskup, čo bolo veľmi dôležité, lebo už mohol vymenúvať kňazov on a nemuseli ich vymenúvať franskí kňazi, teda už sme ich nepotrebovali. No, keď prišiel na Veľkú Moravu, knieža Svätopluk ho uvrhol do väzenia, z ktorého bol prepustený až po 3 rokoch. Svätopluk podporoval franských kňazov, a preto Metod musel znovu pred pápežom Jánom VIII. obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po Metodovej smrti dal knieža Svätopluk vyhnať Metodových žiakov z krajiny, čo sa považuje za zánik staroslovienskeho písomníctva u nás.
Žiaci Cyrila a Metoda však pokračovali v ich činnosti aj v exile (Bulharsko - Kyjevská Rus - Sázavský kláštor)a zjednodušili hlaholiku a nový jazyk nazvali cyrilikou (veľké písmená gréckej abecedy - majuskula). Z Kyjevskej Rusi sa zachovali Kyjevské listy; Kyjevské zlomky. Zo Sázavského kláštora, teda z Česka sa zachovalo - Hospodine pomiluj ny, ktoré bolo napísané cyrilokou. Z Bulharska sa zachovalo dielo O písmenách, ktorého autorom je mních Chrabr, ďalšie dielo je Život Naumov (hovorí o pôsobení Metodových žiakov na iných územiach ako Veľká Morava.)
Cyril a Metod preložili:
misál (omšovná kniha)
evanieliá (Nový zákon)
breviár (kniha pre kňaza)
žaltár (zbierka žalmov)
spevník a Súdny zákonník pre svetských ľudí
Proglas - napísal Konštantín
- veršovaný predhovor k prekladu evanjelia od Konštantína
- je to 1. slovanská báseň, oslava staroslovienskeho jazyka a prekladu evanjelia.
- pozostáva zo 110 veršov
- Konštantín v úvode hovorí o dôležitosti počúvať slovo Pánovo a zvlášť v rodnom jazyku
- „ Chcem radšej iba pätoro slov povedať, rozumom prostým chcem tých päť slov vyrieknuť, aby aj bratia všetko porozumeli, než nezrozumiteľných slov riecť tisíce.“
Moravsko – panónske legendy
Život sv. Konštantína – autorom je Kliment
-sústreďuje sa na vykreslenie Konštatínovho detstva, štúdia, múdrosti, činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy v boji proti trojjazyčníkom
-autor sa sústreďuje na jeho predmoravskú činnosť a obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom
-bol veľmi vzdelaný, bol teoretikom šírenia viery. Nazývali ho filozof, od detstva bol chorľavý.
-v Ríme vstúpil do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel v Ríme ako 42 ročný, tam je aj pochovaný.
Život sv. Metoda – autorom je Gorazd
-umelecká próza a historický dokument zároveň, nie sú to legendy v pravom zmysle slova, lebo autori sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalosti
-toto dielo je kratšie, epickejšie, vecnejšie, menej legendové
-Metodovej mladosti sa venuje len stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši
-bol prakticky zameraný, staval kláštory, kostoly, školy. Vychovával svojich žiakov, zaslúžil sa o arcibiskupstvo na Veľkej Morave. Stal sa prvým Arcibiskupom na Veľkej Morave
-po nástupe Svätopluka bol väznený v Bavorsku a potom bol aj so svojimi žiakmi vyhnaný z Veľkej Moravy a usadili sa na území dnešného Bulharska .
Slovenský romantizmus
Ľudovít štúr
Bol vedúcou osobnosťou mladej revolučno-demokratickej generácie. (štúrovská generácia-stotožňovali sa v odboji so Štúrovcami, Štúrova škola-písali diela) Bol hlavným iniciátorom uzákonenia nového spisovného jazyka (1843), politikom, jazykovedcom a básnikom.
Narodil sa v roku 1815 v Uhrovci. Študoval na evanjelickom lýceu, neskôr na univerzite v Halle. V roku 1843 ho zbavili profesúri, kvôli obvineniu z panslavizmu (spojenie Slovanov-kultúrne). Jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy na štúdiá do Levoče-Botto, Kráľ, Matuška (vtedy napísal Nad Tatrou sa blýska). V tomto roku s J.M. Hurbanom a M.M. Hodžom uzákonili spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe.
Diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej.
V roku 1847 sa stal poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme. Vo svojim pamätných snemových rečiach prvý žiadal o zrušenie poddanstva a slovenské národné školstvo.
Ďaľšie diela: Spevy a piesne-Rozžehnání (lúčil sa s láskou, ktorej sa vzdal kvôli národu) Slovanstvo a svet budúcnosti-sklamanie z výsledkov revolúcie, kritika rakúskej monarchie a viera v jej rozpad, dielo napísal po nemecky, domnieval sa že slovanské národy oslobodú cárske Rusko
Samo Chalupka
Bol najstarším členom Štúrovskej školy. Písal stredoslovenčinou už 10 rokov pred jej uzákonením.
Obľúbeným bol jánošíkovský motív: Likavský väzeň, Bombura, Junák, Kráľoholská.
Taktiež motív ľudového odboja proti Turkom: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko,
Mor ho!(„Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som“)
Napísal aj Tri ponášky na ľudové piesne-Nárek slov, Pieseň vojenská, Koníku môj vraný.
Medzi žartovné diela patrí: Valibuk, Sen, Krčmár a mlynár.
Janko Kráľ
Bol najsubjektívnejším a súčasne najrevolučnejším básnikom Štúrovej školy. Pre súčasníkov bol príliš čudný, občas sa len tak niekam zobrala nikto nevedel kam, preto ho nazvali „divný Janko“. Bol takým už v detstve, keď jeho otec, krčmár a mäsiar, pred ním zabíjal zvieratá a Jankovi sa to nepáčilo. Študoval na bratislavskom lýceu. Často sa hádal so Štúrom, pretože si myslel, že najpv treba vyriešiť sociálne problémy ľudí, až potom národné.
Ako študent si na svojich cestách zapisoval piesne, rozprávky a povesti.
Bezbožné dievky-vyvolávali na cintoríne čertov
Kríž a čiapka-smelá Marianka priniesla zo samopaše z cintorína kríž
Pán v tŕní-bezbožný pán zabije na poľovačke človeka a za to hynie v strašných mukách
Kvet-matka prinúti dcéru vydať sa bez lásky za bohatého vdovca, dcéra od žiaľu umrie
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko-v úvode zobrazil seba ako romantického samotára, divného Janka. Bol inšpirovaný povesťou a reagoval na neúspech revolúcie. „do vody skočil, múť si neprevrátil“ (múť=vrecko na tabak).
Z janošíkovskej tématiky napísal Výlomky z Jánošiaka.
Ján Botto
Bol najmladším z veľkej štvorice štúrovských básnikov. Najznámejšími baladami sú Žltá ľalia a Margita a Besná (mladá vdova sa chcela znovu vydať, ale ženíchom sa viac páčila jej nevlastná dcére a tak ju zhodila z vysokej skaly, no pomiatla sa z toho a skočila tiež-2 skaly pomedzi ktoré pretehá Váh)
Lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova sa skladá z deviatich spevov. Zachytáva lapenie, uväznenie a popravu Jánošíka. V prvom speve sa družina dozvedá o jeho chytení a smutne sedí okolo vatry. V treťom speve k Jánošíkovi prichádza duša ľudu v podobe jeho milej a lúči sa sním piesňou. V poslednom speve sa oženil s kráľovnou víl=sloboda-dôvera vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti (narozdiel od Janka Kráľa).
„Zvonia na deň, mne na noc- oj srdce nežiali, my skoro spať musíme, bo my skoro vstali.“
Bol vedúcou osobnosťou mladej revolučno-demokratickej generácie. (štúrovská generácia-stotožňovali sa v odboji so Štúrovcami, Štúrova škola-písali diela) Bol hlavným iniciátorom uzákonenia nového spisovného jazyka (1843), politikom, jazykovedcom a básnikom.
Narodil sa v roku 1815 v Uhrovci. Študoval na evanjelickom lýceu, neskôr na univerzite v Halle. V roku 1843 ho zbavili profesúri, kvôli obvineniu z panslavizmu (spojenie Slovanov-kultúrne). Jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy na štúdiá do Levoče-Botto, Kráľ, Matuška (vtedy napísal Nad Tatrou sa blýska). V tomto roku s J.M. Hurbanom a M.M. Hodžom uzákonili spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe.
Diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej.
V roku 1847 sa stal poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme. Vo svojim pamätných snemových rečiach prvý žiadal o zrušenie poddanstva a slovenské národné školstvo.
Ďaľšie diela: Spevy a piesne-Rozžehnání (lúčil sa s láskou, ktorej sa vzdal kvôli národu) Slovanstvo a svet budúcnosti-sklamanie z výsledkov revolúcie, kritika rakúskej monarchie a viera v jej rozpad, dielo napísal po nemecky, domnieval sa že slovanské národy oslobodú cárske Rusko
Samo Chalupka
Bol najstarším členom Štúrovskej školy. Písal stredoslovenčinou už 10 rokov pred jej uzákonením.
Obľúbeným bol jánošíkovský motív: Likavský väzeň, Bombura, Junák, Kráľoholská.
Taktiež motív ľudového odboja proti Turkom: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko,
Mor ho!(„Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som“)
Napísal aj Tri ponášky na ľudové piesne-Nárek slov, Pieseň vojenská, Koníku môj vraný.
Medzi žartovné diela patrí: Valibuk, Sen, Krčmár a mlynár.
Janko Kráľ
Bol najsubjektívnejším a súčasne najrevolučnejším básnikom Štúrovej školy. Pre súčasníkov bol príliš čudný, občas sa len tak niekam zobrala nikto nevedel kam, preto ho nazvali „divný Janko“. Bol takým už v detstve, keď jeho otec, krčmár a mäsiar, pred ním zabíjal zvieratá a Jankovi sa to nepáčilo. Študoval na bratislavskom lýceu. Často sa hádal so Štúrom, pretože si myslel, že najpv treba vyriešiť sociálne problémy ľudí, až potom národné.
Ako študent si na svojich cestách zapisoval piesne, rozprávky a povesti.
Bezbožné dievky-vyvolávali na cintoríne čertov
Kríž a čiapka-smelá Marianka priniesla zo samopaše z cintorína kríž
Pán v tŕní-bezbožný pán zabije na poľovačke človeka a za to hynie v strašných mukách
Kvet-matka prinúti dcéru vydať sa bez lásky za bohatého vdovca, dcéra od žiaľu umrie
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko-v úvode zobrazil seba ako romantického samotára, divného Janka. Bol inšpirovaný povesťou a reagoval na neúspech revolúcie. „do vody skočil, múť si neprevrátil“ (múť=vrecko na tabak).
Z janošíkovskej tématiky napísal Výlomky z Jánošiaka.
Ján Botto
Bol najmladším z veľkej štvorice štúrovských básnikov. Najznámejšími baladami sú Žltá ľalia a Margita a Besná (mladá vdova sa chcela znovu vydať, ale ženíchom sa viac páčila jej nevlastná dcére a tak ju zhodila z vysokej skaly, no pomiatla sa z toho a skočila tiež-2 skaly pomedzi ktoré pretehá Váh)
Lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova sa skladá z deviatich spevov. Zachytáva lapenie, uväznenie a popravu Jánošíka. V prvom speve sa družina dozvedá o jeho chytení a smutne sedí okolo vatry. V treťom speve k Jánošíkovi prichádza duša ľudu v podobe jeho milej a lúči sa sním piesňou. V poslednom speve sa oženil s kráľovnou víl=sloboda-dôvera vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti (narozdiel od Janka Kráľa).
„Zvonia na deň, mne na noc- oj srdce nežiali, my skoro spať musíme, bo my skoro vstali.“
Slovenskí autori píšuci o 1.svetovej vojne
Božena Slančíková-Timrava
V novele HRDINOVIA autorka poukazuje na odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu. Páni sa za vojnu oduševňujú, robia sa veľkými vlastencami, ale na front posielajú iných „bojovať za vlasť“ a umierať. (notár Laci Baláň-je „hrdinom“ iba dovtedy, kým nedostane povolávací rozkaz, potom využije známosti, aby sa frontu vyhol)
Dedinskí ľudia naopak cítia odpor k tomu, aby v cudzej krajine zabíjali a vypaľovali dediny. Necítia, že by bojovali za svoju vlasť, tušia len, že im vojna prinesie len utrpenie a smrť. No napriek tomu odchádzajú bez veľkých slov a gest. (podnotár Širický-hoci je pán, aj on považuje vojnu za nezmyselné zabíjanie, no odchádza na front, tam zahynie pri humánnom čine, keď chce pomôcť „nepriateľovi“, ranenému ruskému vojakovi.)
Autorka opisuje takisto aj dôsledky vojny na civilné obyvateľstvo.
Pavol Országh-Hviezdoslav
Aj keď sa Hviezdoslav v cykle Dozvuky lúči so svojimi čitateľmi, po vypuknutí 1. svetovej vojny nemohol mlčať. KRVAVÉ SONETY sa skladajú z 32 sonetov a autor v nich vyjadruje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko kleslo („A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa“) Kladie si otázku, kto je za túto hrôzu zodpovedný. V záverečných sonetoch vyslovuje svoju túžbu po mieri, dúfa, že ľudstvo sa poučí a po skončení tohto hrozného krvi prelievania bude žiť v mieri.
Milo Urban
Sociálno-psychologický román ŽIVÝ BIČ sa skladá z 2 častí: Stratené ruky (zvon Ondrej, nevedeli čo bez neho robiť) a Adam Hlavaj.
Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom“. Vojna sa ich nedotýkala až kým sa z vojny nevrátil prvý mrzák-Ondrej Koreň. Postavy konajú veľmi živelne a pudovo, pod vplyvom silných citov-hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť, čo je znakom expresionizmu (napr. Ilčíčka-nejexpresívnejšia, syn Štefan, Adam Hlavaj) Ako kolektívny hrdina tam vystupuje celá dedina (unanimistický román). Dej je často prerušovaný a doplňovaný lyrickými opismi prírody a duševných stavov postáv.
Nájdeme tu veľa umeleckých prostriedkov, ktoré v diele predstavujú prvky lyrizácie a naturizmu.
Jaroslav Hašek
Humorno-satirický román OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA ZA PRVNÍ SVĚTOVÉ VÁLKY sa vysmieva z fungovania rakúsko-uhorskej vlády. Hlavný hrdina - vojak Švejk - sa povahou podoba Quijotteovi. Je to jednoduchý človek pochádzajúci z Malej Strany. Oficiálne ho vyhlásili za blba, pretože bol prostomyseľný dobrák. Prostredníctvom Švejka si autor robí posmech z dôstojníkov (armádny kňaz-neveril v Boha, bol zlý, prehral Švejka v kartách; ďalší ku komu prišiel sa zase zaujímal len o ženy a Švejk ho všemožne kryl). Pred obvodovú komisiu ho doviedli práve vtedy, keď mal ťažkú reumu, ale oni mu kládli nezmysel otázky typu, koľko je 34563:678. Na základe tohto vyšetrenia ho označili za schopného nastúpiť, ale aj za blbca. Svojou úprimnosťou vedel nadriadených privádzať do šialenstva. Pamätná je hláška: „Nestřílejte, vždyť jsou tady lidé!“
Negatívne javy autor zveličoval (hyperbolizoval) a používal slangovú reč Malej Strany. Toto dielo bolo preložené do mnohých jazykov, hoci v doma malo problém s vydaním, kvôli oplzlým slovám. Vyskytujú sa tu umelecké prostriedky: satira, humor, čierny humor, hyperbolizácia, absurdita...
V novele HRDINOVIA autorka poukazuje na odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu. Páni sa za vojnu oduševňujú, robia sa veľkými vlastencami, ale na front posielajú iných „bojovať za vlasť“ a umierať. (notár Laci Baláň-je „hrdinom“ iba dovtedy, kým nedostane povolávací rozkaz, potom využije známosti, aby sa frontu vyhol)
Dedinskí ľudia naopak cítia odpor k tomu, aby v cudzej krajine zabíjali a vypaľovali dediny. Necítia, že by bojovali za svoju vlasť, tušia len, že im vojna prinesie len utrpenie a smrť. No napriek tomu odchádzajú bez veľkých slov a gest. (podnotár Širický-hoci je pán, aj on považuje vojnu za nezmyselné zabíjanie, no odchádza na front, tam zahynie pri humánnom čine, keď chce pomôcť „nepriateľovi“, ranenému ruskému vojakovi.)
Autorka opisuje takisto aj dôsledky vojny na civilné obyvateľstvo.
Pavol Országh-Hviezdoslav
Aj keď sa Hviezdoslav v cykle Dozvuky lúči so svojimi čitateľmi, po vypuknutí 1. svetovej vojny nemohol mlčať. KRVAVÉ SONETY sa skladajú z 32 sonetov a autor v nich vyjadruje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko kleslo („A národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa“) Kladie si otázku, kto je za túto hrôzu zodpovedný. V záverečných sonetoch vyslovuje svoju túžbu po mieri, dúfa, že ľudstvo sa poučí a po skončení tohto hrozného krvi prelievania bude žiť v mieri.
Milo Urban
Sociálno-psychologický román ŽIVÝ BIČ sa skladá z 2 častí: Stratené ruky (zvon Ondrej, nevedeli čo bez neho robiť) a Adam Hlavaj.
Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom“. Vojna sa ich nedotýkala až kým sa z vojny nevrátil prvý mrzák-Ondrej Koreň. Postavy konajú veľmi živelne a pudovo, pod vplyvom silných citov-hnev, láska, strach, nenávisť, zlosť, čo je znakom expresionizmu (napr. Ilčíčka-nejexpresívnejšia, syn Štefan, Adam Hlavaj) Ako kolektívny hrdina tam vystupuje celá dedina (unanimistický román). Dej je často prerušovaný a doplňovaný lyrickými opismi prírody a duševných stavov postáv.
Nájdeme tu veľa umeleckých prostriedkov, ktoré v diele predstavujú prvky lyrizácie a naturizmu.
Jaroslav Hašek
Humorno-satirický román OSUDY DOBRÉHO VOJÁKA ŠVEJKA ZA PRVNÍ SVĚTOVÉ VÁLKY sa vysmieva z fungovania rakúsko-uhorskej vlády. Hlavný hrdina - vojak Švejk - sa povahou podoba Quijotteovi. Je to jednoduchý človek pochádzajúci z Malej Strany. Oficiálne ho vyhlásili za blba, pretože bol prostomyseľný dobrák. Prostredníctvom Švejka si autor robí posmech z dôstojníkov (armádny kňaz-neveril v Boha, bol zlý, prehral Švejka v kartách; ďalší ku komu prišiel sa zase zaujímal len o ženy a Švejk ho všemožne kryl). Pred obvodovú komisiu ho doviedli práve vtedy, keď mal ťažkú reumu, ale oni mu kládli nezmysel otázky typu, koľko je 34563:678. Na základe tohto vyšetrenia ho označili za schopného nastúpiť, ale aj za blbca. Svojou úprimnosťou vedel nadriadených privádzať do šialenstva. Pamätná je hláška: „Nestřílejte, vždyť jsou tady lidé!“
Negatívne javy autor zveličoval (hyperbolizoval) a používal slangovú reč Malej Strany. Toto dielo bolo preložené do mnohých jazykov, hoci v doma malo problém s vydaním, kvôli oplzlým slovám. Vyskytujú sa tu umelecké prostriedky: satira, humor, čierny humor, hyperbolizácia, absurdita...
Svetový romantizmus
PREROMANTIZMUS A ROMANTIZMUS
• Veľká francúzska revolúcia (1784 – 1789), buržoázne revolúcie (1848 – 1849) → rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
• prevládajú kapitalistické výrobné vzťahy, ale nesplnili sa predstavy o slobode a rovnosti
• svet ovládla moc peňazí, ovplyvnila aj základné ľudské hodnoty (láska, priateľstvo, rodina) → človek, ktorý nedokázal realizovať svoje predstavy, sa cíti zbytočný a opustený → odpor voči klasicistickej harmónii
• romantizmus – protiklad k osvieteneckému racionalizmu, proti rozumu sa začína zdôrazňovať cit, vzniká
nová filozofia – idealizmus (Hegel) – myšlienka, vedomie a duch sú prvotné, hmota a bytie druhotné
• preromantizmus – obrat od rozumu k citu
• iracionalizmus – filozofický smer v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie, uprednostňuje sa vieru a inštinkt
• sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, v popredí sú city, citové zážitky, súcit k biednym a utláčaným
• v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca (subjektivizmus)
• vzniká kult jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus)
• súčasne sa medzi jeho vnútorným svetom a ostatným svetom začínali rozpory
• človek pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu
Romantická literatúra
• literatúra sa v romantizme chápe ako prostriedok poznania tajomstiev života, nástrojom tohto poznania je
fantázia ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžba po krajšom živote
• hrdina je v ustavičnom rozpore so skutočnosťou, pociťuje osamotenosť, túži po ideále (láska, sloboda), búri
sa proti spoločenským konvenciám, stávajú sa vydedencami spoločnosti
• autor zväčša vkladá do svojej postavy autobiografické črty (autoštylizácia), je preňho prostriedkom na
vyjadrenie vlastných názorov a pocitov, dokonca sa so svojím hrdinom otvorene stotožňuje
• dielo sa tak stáva romantickou sebavýpoveďou spisovateľa, je to prejav autorského subjektivizmu (protiklad klasicistickej objektivity)
• konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a realitou a uplatňuje sa tu „harmónia kontrastov“ (napr. krása a ošklivosť)
• narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami (synkretizmus) → lyricko-epické básnické poviedky
• témy – návrat do minulosti (historizmus), obrat k ľudovej slovesnosti; prvky hovorovej reči
• hlavný literárny druh – lyrika (fantázia); epika – básnická poviedka, lyricko-epické útvary – balada
Francúzska literatúra
Jean Jacques Rousseau
• tulácky život, viacero zamestnaní, aj hudobný skladateľ
• diela:
• Rozprava o nerovnosti:
• súkromné vlastníctvo – príčina nerovnosti medzi ľuďmi
• návrat k neporušenosti prírody
• Emil alebo O výchove – pedagogický román o výchove detí k prírode
• román Júlia alebo Nová Heloisa:
• vrcholné dielo európskeho sentimentalizmu
• príbeh lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa
• filozofia – človek je dobrý, ale kazí ho spoločnosť
Victor Hugo (1802 – 1885)
• zakladateľ francúzskeho romantizmu, básnik, dramatik, prozaik, esejista
• poézia – Ódy a rozličné básne (ešte monarchistické zmýšľanie),
Kontemplácie (lyrika),
Legenda vekov (cyklus epických básní)
• dráma – Cromwell (prihlásil sa k romantizmu), Ruy Blas [Rü Bla]
Hernani (konflikt – túžba po spravodlivosti, odpor voči násiliu panovníka, šľachty),
• próza:
• romány Robotníci mora, Deväťdesiattri
• historický román Chrám Matky Božej v Paríži (1832):
• pozostáva z 2 častí, ktoré sa delia na knihy (11)
• dej sa odohráva v 15. storočí v Paríži, hlavne v Chráme Matky Božej
• hlavné postavy: zvonár Quasimodo, arcidiakon Frollo, Esmeralda
• vedľajšie postavy: básnik Pierre Gringoire, Johan Frollo, kapitán Phoebus
• dej:
Neúspešný mladý dramatik Pierre sa pri predstavení svojej mravoučnej hry stane svedkom voľby pápeža bláznov. Týmto je zvolený škaredý a hrbatý zvonár Quasimodo. Vyzerá ako"rozbitý a zle pozliepaný obor". Je mohutný, svalnatý, lenže na chrbte má hrb. Jednu nohu má kratšiu a má len jedno oko. A na dôvažok je hluchý od zvonenia na zvonoch. Nik nevie, odkiaľ pochádza. Vychoval ho arcidiakon, ktorý ho vzal z dosky nalezencov. Všetky tri osoby sa stretli v noci po voľbe na námestí de Gréve, kde tancuje mladá, peknácigánka Esmeralda. Rozhnevaný kňaz zosadí Quasimoda z piedestálu a spolu odídu. Pierre bez jediného groša vo vrecku po vystúpení sleduje Esmeraldu po tmavých uliciach. Esmeraldu sa ktosi spolu s Quasimodom pokúsi uniesť, ale sa im to nepodarí, pričinením kapitána lukostrelcov Phoeba.Pierre sa dostane na námestie Divov, zhromaždisko parížskej spodiny. Stáva sa tulákom, ale pretože nezloží skúšku, chcú ho obesiť. Zachráni ho Esmeralda, ktorá si ho formálne vezme za muža. Esmeralda pomocou amuletu hľadá svoju matku, ktorú stratila v detstve. Quasimodo je pre útok na pobehlicu a množstvo ďalších obvinení odsúdený hluchým sudcom na pranier. Medzitým sa čitateľ dozvedá o kajúcnici, zamurovanej na rohu domu na námestí de Gréve.Tu oplakáva svoju dcéru, ktorú jej ukradli cigáni a podstrčili jej netvora s veľkou hlavou, hrbatého s nerovnakými nohami. Po dcére jej zostala iba maličká črievička. Kňaz Claude Frollo je čoraz čudnejší, podráždenejší. Keď sa dozvie, že kapitán sa má stretnúť s Esmeraldou, ide na schôdzku s ním. Keď si obaja roztúžení milenci vyznávajú lásku, kňaz vyskočí zo svojho úkrytu azraní Phoeba. Potom utečie. Phoebo nezomrie, ale Esmeraldu súdia pre vraždu, čarodejníctvo a bosoráctvo. Rozsudok znie - smrť obesením. Vo väzení navštívi Esmeraldu arcidiakon, vyzná jej lásku a priznáva sa k útoku na Phoeba. Tvrdí, že kapitán zomrel a prosí, aby Esmeralda bola jeho. Tá však odmietne a kňaz odíde. Zvonár Quasimodo sa tiež zmenil. Predtým mal radosť z každého zvonenia, a teraz zvoní len keď musí. Stal sa ešte zamĺknutejším než dovtedy. Než sa má Esmeralda pred smrťou kajať na námestí, Quasimodo ju unesie spomedzi niekoľkých strážcov a uchýli sa s ňou do azylu chrámu. Súd však po niekoľkých dňoch rozhodne o porušení azylu. Pierre vyvolá vzburu tulákov, ktorej cieľom je odviesť Esmeraldu do bezpečia a vyrabovať chrám. Nič netušiaci Quasimodo bráni chrám a zabije arcibiskupovho brata Johana. V priebehu boja vniknú Pierro a Frollo tajným vchodom do chrámu a odídu s Esmeraldou. Vzbura bola potlačená. Keď kňaz s Esmeraldou osameli, žiadal ju aby sa mu oddala. Ona odmietla a tak ju zveril do stráže pustovnice na námestí a odišiel po vojakov, aby ju obesili.Pomocou črievičky sa obe spoznajú ako matka s dcérou. Pustovnica ju chce zachrániť a ukryje ju. Esmeralda sa však prezradí a postavia ju na šibenicu. Matka žiaľom zomrie. Na túto scénu sa pozerajú z veže Quasimodo a kňaz, ktorý o zvonárovej prítomnosti nevie. Keď Esmeraldu obesia, kňaz sa rozosmeje. Rozhnevaný Quasimodo ho zhodí dolu. Potom zmizne a
ľudia ho viac nevideli. Asi o dva roky našli na mieste, kde hádzali popravených dve kostry, ktoré boli v objatí. Jedna z nich bol Quasimodo, ktorý sem prišiel zomrieť pre tú, ktorú miloval – pre Esmeraldu.
• vykreslenie kontrastov spoločnosti – biedny ľud, jeho hrdinstvo i sebectvo a zákernosť aristokracie
a cirkevných hodnostárov
• Quasimodo – typ romantického hrdinu, osamelý pre svoj zovňajšok, trpiaci, ovládaný vášňami
(láska k Esmeralde), je schopný silného citu, zaľúbi sa do Esmeraldy, ktorá ľúbi iného, kvôli jej
láske sa vzbúri proti svojmu pánovi, ktorého zabije a po smrti Esmeraldy dobrovoľne zomrie
• romantický kontrast – krásna a dobrá Esmeralda, ošklivý a dobrý Quasimodo, zlý Frollo
• päťdielny román Bedári:
• obraz zápasu s nespravodlivosťou spoločenských zákonov
• skutky hlavného hrdinu sú prejavom toho, aká by spoločnosť mala byť
• hlavné postavy sú galejník Jean Valjean, Cesetta a Marius, hlavnou témou je boj proti kráľovi
• nachádzame tu romantický opis, filozofické úvahy, rušný a napínavý dej, citovosť, postavy, ktoré
vystupujú v jeho dielach sú opovrhované v spoločnosti
Nemecká literatúra
• útlak, nesloboda, nespokojnosť vyvolali v Nemecku hnutie zvané Sturm und Drang (Búrka a vzdor):
• vodcom hnutia bol Johann Herder, ústrednou myšlienkou bola myšlienka humanity
• búrenie sa proti vtedajšej spoločnosti, ich revolta bola živelná
• proti nadvláde rozumu, uplatnenie všetkého, čo je prirodzené
Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)
• predstaviteľ preromantizmu, študoval právo v Lipsku, tu stretol teoretika hnutia Herdera a pridal sa k nemu
• buričské nálady, odpor voči feudálnemu absolutizmu – óda Prometeus
• nešťastná láska k Charlotte Buffovej → román Utrpenie mladého Werthera:
• vo forme listov
• mladý vzdelaný muž sa nešťastne zaľúbi do nevesty a neskôr manželky svojho priateľa
• nedokáže sa s tým vyrovnať, spácha samovraždu
• prichádza do Weimaru, stáva sa ministrom (jeho reformy sú nepochopené), venuje sa prírodovedným
štúdiám, z depresie sa odchádza liečiť do Talianska
• návrat – drámy Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso, Egmont
• najvýznamnejšie dielo – veršovaná dráma Faust:
• stredoveká povesť o legendárnom učencovi Faustovi
• Faust uzavrie v snahe byť dokonalý zmluvu s diablom Mefistofelom, nakoniec nachádza zmysel života v
práci pre spoločnosť
• pred smrťou premení močaristý kraj na kraj hojnosti a šťastia
• Faust zomiera, no Mefistofeles stávku prehráva, lebo sa Faust zachráni zásahom vyššej moci
• Faust je stelesnením ľudskej aktivity, tvorivej práce, Mefistofeles sebectva a túžby po moci
• hoci sú v Goetheho dráme fantastické prvky, vedeckými a mravnými poznatkami smeruje k realizmu
Friedrich Schiller
• predstaviteľ preromantizmu, básnik a dramatik
• túžba po národnej a osobnej slobode, boj proti tyranii
• študoval na vojenskej akadémii, stal sa vojenským lekárom
• počas štúdia čítal zakázané knihy francúzskych osvietencov, nadchýnal sa ideami slobody, začal literárne
tvoriť
• dráma Zbojníci:
• vzdor proti tyranii
• hlavný hrdina – Karol Moor
• mladší brat ho očierni pred otcom, aby zdedil sám rodinný majetok
• otec mu uverí, staršieho brata vydedí
• Karol sa stáva zbojníkom, aby pomstil krivdu
• po otcovej a bratovej smrti uzná nevyhnutnosť svetských zákonov a vydá sa do rúk súdu
• zomiera, pretože nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a skutočnosťou
• meštianska tragédia Úklady a láska:
• odhaľuje tu pokryteckú morálku spoločnosti
• dráma o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta
• šľachtic uverí intrigám o nevere svojej milej, až keď mu milá umiera v náručí, oznámi mu, že ho oklamali
• obaja zomierajú, no vinníci sú usvedčení
• odchádza od armády, žije v biede, s pomocou Goetheho sa stáva profesorom dejín v Jene
• tu píše ódu Pieseň na radosť (Ludwig van Beethoven – 9. symfónia Óda na radosť)
• posledné roky života – drámy Mária Stuartová,
Panna Orleánska,
Viliam Tell (boj Švajčiarov proti Habsburgovcom)
Heinrich Heine
• predstaviteľ romantizmu, najrevolučnejší básnik a prozaik
• lyrika – prvky ľudovej poézie s pochmúrnymi prvkami
• básne mladosti – básnická zbierka Kniha piesní:
• preslávila ho na celom svete
• využil v plnej miere ľudovú slovesnosť, najmä jej jazyk, mnohé básne boli zhudobnené alebo zľudoveli
• hlboké vyjadrenie osobných, všeľudských a prírodných zážitkov
• Obrazy z ciest:
• snaha pomáhať pri pretváraní spoločnosti
• nový druh fejtónu – zmes žánrových obrazov z ciest po Nemecku, Anglicku a Taliansku a spoločensko-
politickej satiry
• ostro kritizuje sociálnu nerovnosť, zaostalosť a nacionalizmus
• satirická skladba Nemecko, zimná rozprávka:
• lyrický cestopis
• autor vyjadruje náramný smútok a žiaľ, že musí opustiť Paríž aj s jeho obyvateľmi a sľubuje, že sa vráti,
no teraz musí ísť do vlasti
• 1831 – odchádza do Paríža, vydáva zbierku Časové básne
• ťažko chorý – zbierka Romanzero
• zomiera v Paríži
Anglická literatúra
lord George Gordon Byron
• básnik, rebel, novátor, tvorca básnickej poviedky (okrem deja obsahuje vlastné úvahy a básnikove city, jej
vplyv sa prejavil aj v slovenskej literatúre – Janko Kráľ, Ján Botto)
• vytvoril nový typ hrdinu – silnú osobnosť (titana), ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, lebo je osamelý
• pochádzal z aristokratickej rodiny, zdedil majetok i šľachtický titul
• obhajoval práva roľníkov
• cestoval po Európe a po návrate napísal lyricko-epickú skladbu Childe Haroldova púť:
• autobiografické dielo v ktorom opisuje svoje dojmy z ciest po Európe
• spomína na pustošivé vojny a ľudské utrpenie, opisuje krajiny, túži po ich oslobodení
• opisy krajiny vtipne dopĺňa aktuálnymi politickými komentármi
• básnická poviedka (úvahy, city) – Džaur, Korzár a Manfréd
• satira na negatívne spoločenské javy – básnická skladba Don Juan – nenútený vtip, ostrý výsmech
• idea slobody – Chillonský väzeň – titanizmus
Percy Bysshe Shelley
• básnik
• písal lyrické básne, v ktorých sú úvahy o svete, o človeku, o nezničiteľnosti života i prekrásne opisy prírody
• Odpútaný Prometeus:
• viera v príchod nového veku
• vychádza z Aischylovej antickej tragédie Pripútaný Prometeus
• proroctvo o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva
• jeho básnická tvorba je syntézou ideálov krásy a revolučnej veštby premeny sveta
Ruská literatúra
• v období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu ⇒ povstania ⇒ literatúra zameraná na boj proti útlaku
• predstavitelia: Puškin, Lermontov
Alexander Sergejevič Puškin
• zo šľachtickej rodiny, ale od mlada sympatizoval s odporcami cárizmu
• politické verše ⇒ vyhnanstvo na juh – tu vznikli romantické poémy Kaukazský zajatec a Cigáni
• báseň Na Sibír – sympatizovanie s dekabristami
• história Ruska, otázky spravodlivosti a krivdy, slobody a zodpovednosti – tragédia Boris Godunov,
poémy Poltava a Medený jazdec
• od romanticky ladených príbehov (Piková dáma, Povesti Belkina) Puškin prechádza k realistickému
zobrazeniu skutočnosti
• Eugen Onegin:
• veršovaný román
• zobrazuje „zbytočného človeka“
• mladý Onegin odchádza na vidiek
• na dedine sa nudí, pre malichernosť zabije v súboji svojho priateľa, odmietne lásku Tatiany a vnáša
nepokoj do jej života
• bezcieľne putuje po Rusku, po návrate do Petrohradu stretáva Tatianu ako manželku kniežaťa
• vyznáva jej lásku, no ona ho odmieta
• Kapitánova dcéra:
• povesť
• ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti
• hlavný hrdina – Pugačov – vodca povstania, ktoré je potlačené a on je popravený
• Dedina – opisuje a vychvaľuje miesto, kde jeho srdce zbaví sa zla, duša a rozum nachádzajú kľud a
vyjadruje presvedčenie, že sa polepší a zbaví sa nástrah zla, kontrast medzi mestom a dedinou
Poľská literatúra
• poľský romantizmus je spojený s národným bojom za samostatnosť
Adam Mickiewicz
• duchovný vodca národného boja za samostatnosť
• univerzitné štúdiá – člen spolku študentov, ktorých cieľom bola vlastenecká výchova, vzdelávanie a družnosť
– Óda na mladosť – oslava mladosti, svorná mládež spôsobuje radosť
• po odhalení spolku – vyhnanstvo v Rusku – historický epos Konrad Wallenrod
• 1829 – odchádza do emigrácie a stáva sa publicistom
• Paríž – národný epos Pán Tadeáš
Maďarská literatúra
Sándor Petöfi
• z chudobnej rodiny, matka – Slovenka
• putuje po krajine, spoznáva život ľudu, inšpiruje sa ľudovou slovesnosťou
• Víťaz Janko:
• veršovaná rozprávka
• hrdina prežíva rôzne dobrodružstvá, bojuje proti Turkom, putuje ríšou rozprávok, stretáva svoju mŕtvu
milú utýranú macochou a oživuje ju
• revolúcia (1848) – píše revolučné básne (Obeste kráľov!),
ľúbostnú, reflexívnu a prírodnú lyriku, epickú
skladbu Apoštol
• hynie v boji
• Veľká francúzska revolúcia (1784 – 1789), buržoázne revolúcie (1848 – 1849) → rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu
• prevládajú kapitalistické výrobné vzťahy, ale nesplnili sa predstavy o slobode a rovnosti
• svet ovládla moc peňazí, ovplyvnila aj základné ľudské hodnoty (láska, priateľstvo, rodina) → človek, ktorý nedokázal realizovať svoje predstavy, sa cíti zbytočný a opustený → odpor voči klasicistickej harmónii
• romantizmus – protiklad k osvieteneckému racionalizmu, proti rozumu sa začína zdôrazňovať cit, vzniká
nová filozofia – idealizmus (Hegel) – myšlienka, vedomie a duch sú prvotné, hmota a bytie druhotné
• preromantizmus – obrat od rozumu k citu
• iracionalizmus – filozofický smer v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie, uprednostňuje sa vieru a inštinkt
• sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, v popredí sú city, citové zážitky, súcit k biednym a utláčaným
• v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca (subjektivizmus)
• vzniká kult jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus)
• súčasne sa medzi jeho vnútorným svetom a ostatným svetom začínali rozpory
• človek pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu
Romantická literatúra
• literatúra sa v romantizme chápe ako prostriedok poznania tajomstiev života, nástrojom tohto poznania je
fantázia ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžba po krajšom živote
• hrdina je v ustavičnom rozpore so skutočnosťou, pociťuje osamotenosť, túži po ideále (láska, sloboda), búri
sa proti spoločenským konvenciám, stávajú sa vydedencami spoločnosti
• autor zväčša vkladá do svojej postavy autobiografické črty (autoštylizácia), je preňho prostriedkom na
vyjadrenie vlastných názorov a pocitov, dokonca sa so svojím hrdinom otvorene stotožňuje
• dielo sa tak stáva romantickou sebavýpoveďou spisovateľa, je to prejav autorského subjektivizmu (protiklad klasicistickej objektivity)
• konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a realitou a uplatňuje sa tu „harmónia kontrastov“ (napr. krása a ošklivosť)
• narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami (synkretizmus) → lyricko-epické básnické poviedky
• témy – návrat do minulosti (historizmus), obrat k ľudovej slovesnosti; prvky hovorovej reči
• hlavný literárny druh – lyrika (fantázia); epika – básnická poviedka, lyricko-epické útvary – balada
Francúzska literatúra
Jean Jacques Rousseau
• tulácky život, viacero zamestnaní, aj hudobný skladateľ
• diela:
• Rozprava o nerovnosti:
• súkromné vlastníctvo – príčina nerovnosti medzi ľuďmi
• návrat k neporušenosti prírody
• Emil alebo O výchove – pedagogický román o výchove detí k prírode
• román Júlia alebo Nová Heloisa:
• vrcholné dielo európskeho sentimentalizmu
• príbeh lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa
• filozofia – človek je dobrý, ale kazí ho spoločnosť
Victor Hugo (1802 – 1885)
• zakladateľ francúzskeho romantizmu, básnik, dramatik, prozaik, esejista
• poézia – Ódy a rozličné básne (ešte monarchistické zmýšľanie),
Kontemplácie (lyrika),
Legenda vekov (cyklus epických básní)
• dráma – Cromwell (prihlásil sa k romantizmu), Ruy Blas [Rü Bla]
Hernani (konflikt – túžba po spravodlivosti, odpor voči násiliu panovníka, šľachty),
• próza:
• romány Robotníci mora, Deväťdesiattri
• historický román Chrám Matky Božej v Paríži (1832):
• pozostáva z 2 častí, ktoré sa delia na knihy (11)
• dej sa odohráva v 15. storočí v Paríži, hlavne v Chráme Matky Božej
• hlavné postavy: zvonár Quasimodo, arcidiakon Frollo, Esmeralda
• vedľajšie postavy: básnik Pierre Gringoire, Johan Frollo, kapitán Phoebus
• dej:
Neúspešný mladý dramatik Pierre sa pri predstavení svojej mravoučnej hry stane svedkom voľby pápeža bláznov. Týmto je zvolený škaredý a hrbatý zvonár Quasimodo. Vyzerá ako"rozbitý a zle pozliepaný obor". Je mohutný, svalnatý, lenže na chrbte má hrb. Jednu nohu má kratšiu a má len jedno oko. A na dôvažok je hluchý od zvonenia na zvonoch. Nik nevie, odkiaľ pochádza. Vychoval ho arcidiakon, ktorý ho vzal z dosky nalezencov. Všetky tri osoby sa stretli v noci po voľbe na námestí de Gréve, kde tancuje mladá, peknácigánka Esmeralda. Rozhnevaný kňaz zosadí Quasimoda z piedestálu a spolu odídu. Pierre bez jediného groša vo vrecku po vystúpení sleduje Esmeraldu po tmavých uliciach. Esmeraldu sa ktosi spolu s Quasimodom pokúsi uniesť, ale sa im to nepodarí, pričinením kapitána lukostrelcov Phoeba.Pierre sa dostane na námestie Divov, zhromaždisko parížskej spodiny. Stáva sa tulákom, ale pretože nezloží skúšku, chcú ho obesiť. Zachráni ho Esmeralda, ktorá si ho formálne vezme za muža. Esmeralda pomocou amuletu hľadá svoju matku, ktorú stratila v detstve. Quasimodo je pre útok na pobehlicu a množstvo ďalších obvinení odsúdený hluchým sudcom na pranier. Medzitým sa čitateľ dozvedá o kajúcnici, zamurovanej na rohu domu na námestí de Gréve.Tu oplakáva svoju dcéru, ktorú jej ukradli cigáni a podstrčili jej netvora s veľkou hlavou, hrbatého s nerovnakými nohami. Po dcére jej zostala iba maličká črievička. Kňaz Claude Frollo je čoraz čudnejší, podráždenejší. Keď sa dozvie, že kapitán sa má stretnúť s Esmeraldou, ide na schôdzku s ním. Keď si obaja roztúžení milenci vyznávajú lásku, kňaz vyskočí zo svojho úkrytu azraní Phoeba. Potom utečie. Phoebo nezomrie, ale Esmeraldu súdia pre vraždu, čarodejníctvo a bosoráctvo. Rozsudok znie - smrť obesením. Vo väzení navštívi Esmeraldu arcidiakon, vyzná jej lásku a priznáva sa k útoku na Phoeba. Tvrdí, že kapitán zomrel a prosí, aby Esmeralda bola jeho. Tá však odmietne a kňaz odíde. Zvonár Quasimodo sa tiež zmenil. Predtým mal radosť z každého zvonenia, a teraz zvoní len keď musí. Stal sa ešte zamĺknutejším než dovtedy. Než sa má Esmeralda pred smrťou kajať na námestí, Quasimodo ju unesie spomedzi niekoľkých strážcov a uchýli sa s ňou do azylu chrámu. Súd však po niekoľkých dňoch rozhodne o porušení azylu. Pierre vyvolá vzburu tulákov, ktorej cieľom je odviesť Esmeraldu do bezpečia a vyrabovať chrám. Nič netušiaci Quasimodo bráni chrám a zabije arcibiskupovho brata Johana. V priebehu boja vniknú Pierro a Frollo tajným vchodom do chrámu a odídu s Esmeraldou. Vzbura bola potlačená. Keď kňaz s Esmeraldou osameli, žiadal ju aby sa mu oddala. Ona odmietla a tak ju zveril do stráže pustovnice na námestí a odišiel po vojakov, aby ju obesili.Pomocou črievičky sa obe spoznajú ako matka s dcérou. Pustovnica ju chce zachrániť a ukryje ju. Esmeralda sa však prezradí a postavia ju na šibenicu. Matka žiaľom zomrie. Na túto scénu sa pozerajú z veže Quasimodo a kňaz, ktorý o zvonárovej prítomnosti nevie. Keď Esmeraldu obesia, kňaz sa rozosmeje. Rozhnevaný Quasimodo ho zhodí dolu. Potom zmizne a
ľudia ho viac nevideli. Asi o dva roky našli na mieste, kde hádzali popravených dve kostry, ktoré boli v objatí. Jedna z nich bol Quasimodo, ktorý sem prišiel zomrieť pre tú, ktorú miloval – pre Esmeraldu.
• vykreslenie kontrastov spoločnosti – biedny ľud, jeho hrdinstvo i sebectvo a zákernosť aristokracie
a cirkevných hodnostárov
• Quasimodo – typ romantického hrdinu, osamelý pre svoj zovňajšok, trpiaci, ovládaný vášňami
(láska k Esmeralde), je schopný silného citu, zaľúbi sa do Esmeraldy, ktorá ľúbi iného, kvôli jej
láske sa vzbúri proti svojmu pánovi, ktorého zabije a po smrti Esmeraldy dobrovoľne zomrie
• romantický kontrast – krásna a dobrá Esmeralda, ošklivý a dobrý Quasimodo, zlý Frollo
• päťdielny román Bedári:
• obraz zápasu s nespravodlivosťou spoločenských zákonov
• skutky hlavného hrdinu sú prejavom toho, aká by spoločnosť mala byť
• hlavné postavy sú galejník Jean Valjean, Cesetta a Marius, hlavnou témou je boj proti kráľovi
• nachádzame tu romantický opis, filozofické úvahy, rušný a napínavý dej, citovosť, postavy, ktoré
vystupujú v jeho dielach sú opovrhované v spoločnosti
Nemecká literatúra
• útlak, nesloboda, nespokojnosť vyvolali v Nemecku hnutie zvané Sturm und Drang (Búrka a vzdor):
• vodcom hnutia bol Johann Herder, ústrednou myšlienkou bola myšlienka humanity
• búrenie sa proti vtedajšej spoločnosti, ich revolta bola živelná
• proti nadvláde rozumu, uplatnenie všetkého, čo je prirodzené
Johann Wolfgang Goethe (1749 – 1832)
• predstaviteľ preromantizmu, študoval právo v Lipsku, tu stretol teoretika hnutia Herdera a pridal sa k nemu
• buričské nálady, odpor voči feudálnemu absolutizmu – óda Prometeus
• nešťastná láska k Charlotte Buffovej → román Utrpenie mladého Werthera:
• vo forme listov
• mladý vzdelaný muž sa nešťastne zaľúbi do nevesty a neskôr manželky svojho priateľa
• nedokáže sa s tým vyrovnať, spácha samovraždu
• prichádza do Weimaru, stáva sa ministrom (jeho reformy sú nepochopené), venuje sa prírodovedným
štúdiám, z depresie sa odchádza liečiť do Talianska
• návrat – drámy Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso, Egmont
• najvýznamnejšie dielo – veršovaná dráma Faust:
• stredoveká povesť o legendárnom učencovi Faustovi
• Faust uzavrie v snahe byť dokonalý zmluvu s diablom Mefistofelom, nakoniec nachádza zmysel života v
práci pre spoločnosť
• pred smrťou premení močaristý kraj na kraj hojnosti a šťastia
• Faust zomiera, no Mefistofeles stávku prehráva, lebo sa Faust zachráni zásahom vyššej moci
• Faust je stelesnením ľudskej aktivity, tvorivej práce, Mefistofeles sebectva a túžby po moci
• hoci sú v Goetheho dráme fantastické prvky, vedeckými a mravnými poznatkami smeruje k realizmu
Friedrich Schiller
• predstaviteľ preromantizmu, básnik a dramatik
• túžba po národnej a osobnej slobode, boj proti tyranii
• študoval na vojenskej akadémii, stal sa vojenským lekárom
• počas štúdia čítal zakázané knihy francúzskych osvietencov, nadchýnal sa ideami slobody, začal literárne
tvoriť
• dráma Zbojníci:
• vzdor proti tyranii
• hlavný hrdina – Karol Moor
• mladší brat ho očierni pred otcom, aby zdedil sám rodinný majetok
• otec mu uverí, staršieho brata vydedí
• Karol sa stáva zbojníkom, aby pomstil krivdu
• po otcovej a bratovej smrti uzná nevyhnutnosť svetských zákonov a vydá sa do rúk súdu
• zomiera, pretože nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a skutočnosťou
• meštianska tragédia Úklady a láska:
• odhaľuje tu pokryteckú morálku spoločnosti
• dráma o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta
• šľachtic uverí intrigám o nevere svojej milej, až keď mu milá umiera v náručí, oznámi mu, že ho oklamali
• obaja zomierajú, no vinníci sú usvedčení
• odchádza od armády, žije v biede, s pomocou Goetheho sa stáva profesorom dejín v Jene
• tu píše ódu Pieseň na radosť (Ludwig van Beethoven – 9. symfónia Óda na radosť)
• posledné roky života – drámy Mária Stuartová,
Panna Orleánska,
Viliam Tell (boj Švajčiarov proti Habsburgovcom)
Heinrich Heine
• predstaviteľ romantizmu, najrevolučnejší básnik a prozaik
• lyrika – prvky ľudovej poézie s pochmúrnymi prvkami
• básne mladosti – básnická zbierka Kniha piesní:
• preslávila ho na celom svete
• využil v plnej miere ľudovú slovesnosť, najmä jej jazyk, mnohé básne boli zhudobnené alebo zľudoveli
• hlboké vyjadrenie osobných, všeľudských a prírodných zážitkov
• Obrazy z ciest:
• snaha pomáhať pri pretváraní spoločnosti
• nový druh fejtónu – zmes žánrových obrazov z ciest po Nemecku, Anglicku a Taliansku a spoločensko-
politickej satiry
• ostro kritizuje sociálnu nerovnosť, zaostalosť a nacionalizmus
• satirická skladba Nemecko, zimná rozprávka:
• lyrický cestopis
• autor vyjadruje náramný smútok a žiaľ, že musí opustiť Paríž aj s jeho obyvateľmi a sľubuje, že sa vráti,
no teraz musí ísť do vlasti
• 1831 – odchádza do Paríža, vydáva zbierku Časové básne
• ťažko chorý – zbierka Romanzero
• zomiera v Paríži
Anglická literatúra
lord George Gordon Byron
• básnik, rebel, novátor, tvorca básnickej poviedky (okrem deja obsahuje vlastné úvahy a básnikove city, jej
vplyv sa prejavil aj v slovenskej literatúre – Janko Kráľ, Ján Botto)
• vytvoril nový typ hrdinu – silnú osobnosť (titana), ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, lebo je osamelý
• pochádzal z aristokratickej rodiny, zdedil majetok i šľachtický titul
• obhajoval práva roľníkov
• cestoval po Európe a po návrate napísal lyricko-epickú skladbu Childe Haroldova púť:
• autobiografické dielo v ktorom opisuje svoje dojmy z ciest po Európe
• spomína na pustošivé vojny a ľudské utrpenie, opisuje krajiny, túži po ich oslobodení
• opisy krajiny vtipne dopĺňa aktuálnymi politickými komentármi
• básnická poviedka (úvahy, city) – Džaur, Korzár a Manfréd
• satira na negatívne spoločenské javy – básnická skladba Don Juan – nenútený vtip, ostrý výsmech
• idea slobody – Chillonský väzeň – titanizmus
Percy Bysshe Shelley
• básnik
• písal lyrické básne, v ktorých sú úvahy o svete, o človeku, o nezničiteľnosti života i prekrásne opisy prírody
• Odpútaný Prometeus:
• viera v príchod nového veku
• vychádza z Aischylovej antickej tragédie Pripútaný Prometeus
• proroctvo o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva
• jeho básnická tvorba je syntézou ideálov krásy a revolučnej veštby premeny sveta
Ruská literatúra
• v období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu ⇒ povstania ⇒ literatúra zameraná na boj proti útlaku
• predstavitelia: Puškin, Lermontov
Alexander Sergejevič Puškin
• zo šľachtickej rodiny, ale od mlada sympatizoval s odporcami cárizmu
• politické verše ⇒ vyhnanstvo na juh – tu vznikli romantické poémy Kaukazský zajatec a Cigáni
• báseň Na Sibír – sympatizovanie s dekabristami
• história Ruska, otázky spravodlivosti a krivdy, slobody a zodpovednosti – tragédia Boris Godunov,
poémy Poltava a Medený jazdec
• od romanticky ladených príbehov (Piková dáma, Povesti Belkina) Puškin prechádza k realistickému
zobrazeniu skutočnosti
• Eugen Onegin:
• veršovaný román
• zobrazuje „zbytočného človeka“
• mladý Onegin odchádza na vidiek
• na dedine sa nudí, pre malichernosť zabije v súboji svojho priateľa, odmietne lásku Tatiany a vnáša
nepokoj do jej života
• bezcieľne putuje po Rusku, po návrate do Petrohradu stretáva Tatianu ako manželku kniežaťa
• vyznáva jej lásku, no ona ho odmieta
• Kapitánova dcéra:
• povesť
• ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti
• hlavný hrdina – Pugačov – vodca povstania, ktoré je potlačené a on je popravený
• Dedina – opisuje a vychvaľuje miesto, kde jeho srdce zbaví sa zla, duša a rozum nachádzajú kľud a
vyjadruje presvedčenie, že sa polepší a zbaví sa nástrah zla, kontrast medzi mestom a dedinou
Poľská literatúra
• poľský romantizmus je spojený s národným bojom za samostatnosť
Adam Mickiewicz
• duchovný vodca národného boja za samostatnosť
• univerzitné štúdiá – člen spolku študentov, ktorých cieľom bola vlastenecká výchova, vzdelávanie a družnosť
– Óda na mladosť – oslava mladosti, svorná mládež spôsobuje radosť
• po odhalení spolku – vyhnanstvo v Rusku – historický epos Konrad Wallenrod
• 1829 – odchádza do emigrácie a stáva sa publicistom
• Paríž – národný epos Pán Tadeáš
Maďarská literatúra
Sándor Petöfi
• z chudobnej rodiny, matka – Slovenka
• putuje po krajine, spoznáva život ľudu, inšpiruje sa ľudovou slovesnosťou
• Víťaz Janko:
• veršovaná rozprávka
• hrdina prežíva rôzne dobrodružstvá, bojuje proti Turkom, putuje ríšou rozprávok, stretáva svoju mŕtvu
milú utýranú macochou a oživuje ju
• revolúcia (1848) – píše revolučné básne (Obeste kráľov!),
ľúbostnú, reflexívnu a prírodnú lyriku, epickú
skladbu Apoštol
• hynie v boji
Ľudová slovesnosť
e najstarším druhom slovesného umenia. Vytvárala sa už dávno pred vznikom písanej literatúry a šírila sa ústnym podaním (tradovaním).
Delí sa na:
ľudová lyrika
ľudová epika
ľudová dráma
malé formy ľudovej slovesnosti
Ľudová lyrika je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Patria sem piesne (pracovné, obradné, žatevné, ľúbostné svadobné, protiturecké, zbojnícke, vojenské, regrútske, uspávanky, trávnice)
Ľudová epika sa delí:
veršovanú
historické piesne
balady
neveršovanú
rozprávky
povesti
Z ľudovej dramatiky sa zachovalo menej pamiatok. Patria sem napr. ľudové obrady (vianočné betlehemské hry), hry detí a mládeže. V predkresťanskom období to bola Morena.
Najstaršie pamiatky ľudovej slovesnosti vznikli ešte v pohanskom období. Od 10.storočia sa postupne zbavuje pohanských prvkov, čo súvisí s prijatím kresťanstva v 9.storočí. Staré pohanské piesne ustupovali piesňam s kresťanskými motívmi.
V nasledujúcich storočiach vznikajú najmä ľúbostné a svadobné piesne, trávnice, žatevné piesne, rozvíjajú sa aj balady, fantastické rozprávky, príslovia. Od 15.storočia sa do popredia dostáva historická tematika. Vznikajú nové druhy ľudovej slovesnosti-historická pieseň, balada, povesť. Ich najčastejšou témou boli vpády Turkov a hrdinská obrana hradov a zámkov. Obľúbenou postavou historických povestí bol kráľ Matiáš. Vznikajú aj mnohé miestne povesti o hradoch, zámkoch, skalách, pokladoch...(o čachtickej panej, o krutej Bátoričke). Najobľúbenejšou postavou zbojníckych piesní sa stal Juro Jánošík. V jánošíkovskej tématike sa najviac prejavila protipanská odbojnosť ľudu. Na túto tému vzniklo aj veľa diel zo všetkých žánrov ľudovej slovesnosti. Slovenské ľudové rozprávky majú jednoduchý, jasný štýl, využívajúci trojstupňovú gradáciu. Vyznačujú sa ľudovosťou. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti, majú mravné a sociálne jadro a dobro v nich víťazí nad zlom. Najobľúbenejšie: Popolvár, Vratko a plavčík, Soľ nad zlato, O troch grošoch, Nebojsa. Zvieracie rozprávky a bájky majú alegorický charakter (líška je prefíkaná, medveď dobrák) Rozprávky môžu byť klasické, umelé s autorom alebo moderné. Príslovia, porekadlá, pranostiky, vyčítanky, rečňovanky patria ku krátkym formám ľudovej slovesnosti. Významnými zberateľmi boli Ján Kollár (Národné spievanky), Ján Francisci-Rimavský, Pavol Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské). Povesti môžu byť historické, miestne, heraldické a demonologické. Porekadlo len konštatuje reálny fakt. Príslovie je ľudová múdrosť.
Ľudové balady spĺňajú všetky kritériá-rýchly spád deja, tragický záver, sociálny alebo historický motív, pravidelné usporiadanie strof, umelecké figúry, združený rým, 6-slabičné verše, zdrobneniny, priama reč, 3-stupňová gradácia, nadprirodzené javy.
Delí sa na:
ľudová lyrika
ľudová epika
ľudová dráma
malé formy ľudovej slovesnosti
Ľudová lyrika je najrozšírenejším druhom ľudovej slovesnosti. Patria sem piesne (pracovné, obradné, žatevné, ľúbostné svadobné, protiturecké, zbojnícke, vojenské, regrútske, uspávanky, trávnice)
Ľudová epika sa delí:
veršovanú
historické piesne
balady
neveršovanú
rozprávky
povesti
Z ľudovej dramatiky sa zachovalo menej pamiatok. Patria sem napr. ľudové obrady (vianočné betlehemské hry), hry detí a mládeže. V predkresťanskom období to bola Morena.
Najstaršie pamiatky ľudovej slovesnosti vznikli ešte v pohanskom období. Od 10.storočia sa postupne zbavuje pohanských prvkov, čo súvisí s prijatím kresťanstva v 9.storočí. Staré pohanské piesne ustupovali piesňam s kresťanskými motívmi.
V nasledujúcich storočiach vznikajú najmä ľúbostné a svadobné piesne, trávnice, žatevné piesne, rozvíjajú sa aj balady, fantastické rozprávky, príslovia. Od 15.storočia sa do popredia dostáva historická tematika. Vznikajú nové druhy ľudovej slovesnosti-historická pieseň, balada, povesť. Ich najčastejšou témou boli vpády Turkov a hrdinská obrana hradov a zámkov. Obľúbenou postavou historických povestí bol kráľ Matiáš. Vznikajú aj mnohé miestne povesti o hradoch, zámkoch, skalách, pokladoch...(o čachtickej panej, o krutej Bátoričke). Najobľúbenejšou postavou zbojníckych piesní sa stal Juro Jánošík. V jánošíkovskej tématike sa najviac prejavila protipanská odbojnosť ľudu. Na túto tému vzniklo aj veľa diel zo všetkých žánrov ľudovej slovesnosti. Slovenské ľudové rozprávky majú jednoduchý, jasný štýl, využívajúci trojstupňovú gradáciu. Vyznačujú sa ľudovosťou. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti, majú mravné a sociálne jadro a dobro v nich víťazí nad zlom. Najobľúbenejšie: Popolvár, Vratko a plavčík, Soľ nad zlato, O troch grošoch, Nebojsa. Zvieracie rozprávky a bájky majú alegorický charakter (líška je prefíkaná, medveď dobrák) Rozprávky môžu byť klasické, umelé s autorom alebo moderné. Príslovia, porekadlá, pranostiky, vyčítanky, rečňovanky patria ku krátkym formám ľudovej slovesnosti. Významnými zberateľmi boli Ján Kollár (Národné spievanky), Ján Francisci-Rimavský, Pavol Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské). Povesti môžu byť historické, miestne, heraldické a demonologické. Porekadlo len konštatuje reálny fakt. Príslovie je ľudová múdrosť.
Ľudové balady spĺňajú všetky kritériá-rýchly spád deja, tragický záver, sociálny alebo historický motív, pravidelné usporiadanie strof, umelecké figúry, združený rým, 6-slabičné verše, zdrobneniny, priama reč, 3-stupňová gradácia, nadprirodzené javy.
Americká literatúra po ´45
Hoci v Európe sa všetko točilo okolo 2.svetovej vojny, v Amerike mali tiež svoje problémy. Autori sa v tom období odklonili od sociálnych problémov, ale kládli dôraz na psychológiu postáv vo vzťahu k spoločnosti. Hlavný hrdina sa cíti opustený a neschopný vzdorovať.
Jerome David Salinger
Psychologický román KTO CHYTÁ V ŽITE kritizuje konzum, výrobu, devastáciu prírody a ľudskej duše v americkej spoločnosti. Hlavný hrdina Holden Caulfield má 16 rokov a nenávidí svet dospelých, hoci by sa už dospelým chcel stať. Strieda školy, nevie si nájsť cestu k spolužiakom, ktorí sa zaujímajú len o futbal a sex. Všetci dospelí ho sklamú, ale so svojou 10 ročnou sestrou Pheobe si veľmi rozumie. Ťažko znášal smrť mladšieho brata. Starší brat odmieta vojnu a ako spisovateľ odchádza do Hollywoodu. Otec je právnik a Holden ho podozrieva, že ľudom pomáha len pre peniaze. Zle znáša materializmus okolo seba.
Názov diela je odvodený od časti knihy, kde hrdina počuje pieseň malého dievčatka o žitnom poli. Holden sa videl ako niekto, kto stojí na konci poľa a chytá všetky detí, ktoré sa na ňom hrajú aby nespadli do priepasti, ktorá je za poľom a ony si ju nevšímajú.
Autor sa vedel skvele vcítiť do kože 16-17 ročného chlapca, používať pritom reálny slang a tak kritizovať spoločnosť po '45.
John Steinbeck
Novela O MYŠIACH A ĽUDOCH je o putovaní 2 bezdomovcov - George a Lennie. Ich snom je mať raz farmu a na nej hospodáriť. Pracujú na farme, kde sa Lennie zapáči farmárovej neveste, avšak Lennie jej nešťastnou náhodou zlomí väzy a tak ho George radšej zastrelí, aby ho ostatná rodina nezlynčovala, keďže bol slabomyseľný. Túžba po farme sa rozplynie a George odchádza preč.
Sociálno-realistický román OVOCIE HNEVU opisuje trápenia rodiny Joudovcov (kolektívny hrdina). Dôsledkom sucha prišli o úrodu a banka im zhabala majetok, preto putujú do Californie, ktorá sa ma pre nich stať lepšou budúcnosťou (ovocím). Ich cesta je však zložitá: umierajú ich starí rodičia, syn Tom sa zastrelí šerifa, dcéra Rose otehotnie, z vagónu v ktorom bývajú ich vyženie povodeň, Rose porodí mŕtve dieťa. Avšak v jednej stodole našli starca s dieťatkom a Rose ho mohla kŕmiť-najbiednejším pomáhajú len biedni. Autor používa motívy zo Starého Zákona (7 morových rán, putovanie). Toto dielo vzbudilo záujem v Amerike a na jeho základe kongres musel zmeniť zákon o farmárčení-aby už banky nemohli brať celé majetky.
William Styron
Autor v románe SOFIINA VOĽBA hoci bol Američan výstižne priblížil situáciu v Európe, zvlášť židovskú otázku. Sophia Zawitovska nie je hrdinka v pravom zmysle slova-odmietla sa zúčastniť odbojovej činnosti, využila každú príležitosť aby sa dostala z koncentračného tábora. Pochádzala z rodiny univerzitného profesora (bol proti židom a ona ho odmietla podporovať-prvá voľba), vzala si za manžela jeho žiaka, avšak pri obsadení univerzity ich oboch zastrelili, a tak Sophia ostala sama s 2 malými deťmi-Janko a Evka a chorou matkou. Kvôli kúsku mäsa pre matku sa dostala do koncentračného tábora, kde prišla jej druhá voľba-ktoré jej dieťa bude žiť-vybrala si Janka. Avšak už sa o ňom viac nedozvedela ani keď sa dostala von.
Odišla do Ameriky a raz v knižnici odpadla. Vtedy sa jej ujal žid Nathan a odvtedy spolu žili. Zahŕňal ju láskou, ale niekedy sa menil na tyrana-trpel schizofréniou a bral drogy.
Tento príbeh Sophia spätne rozpráva ich kamarátovi Stingovi, začínajúcemu autorovi s autobiografickými črtami Styrona. Po jednom Nathanovom záchvate s ním Sophia odchádza, no po čase sa vráti k svojej životnej láske. Nakoniec ich našli pekne oblečených a mŕtvych v ich byte.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)