Slovenský romantizmus

Ľudovít štúr
Bol vedúcou osobnosťou mladej revolučno-demokratickej generácie. (štúrovská generácia-stotožňovali sa v odboji so Štúrovcami, Štúrova škola-písali diela) Bol hlavným iniciátorom uzákonenia nového spisovného jazyka (1843), politikom, jazykovedcom a básnikom.
Narodil sa v roku 1815 v Uhrovci. Študoval na evanjelickom lýceu, neskôr na univerzite v Halle. V roku 1843 ho zbavili profesúri, kvôli obvineniu z panslavizmu (spojenie Slovanov-kultúrne). Jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy na štúdiá do Levoče-Botto, Kráľ, Matuška (vtedy napísal Nad Tatrou sa blýska). V tomto roku s J.M. Hurbanom a M.M. Hodžom uzákonili spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe.
Diela: Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej.
V roku 1847 sa stal poslancom za mesto Zvolen v Uhorskom sneme. Vo svojim pamätných snemových rečiach prvý žiadal o zrušenie poddanstva a slovenské národné školstvo.
Ďaľšie diela: Spevy a piesne-Rozžehnání (lúčil sa s láskou, ktorej sa vzdal kvôli národu) Slovanstvo a svet budúcnosti-sklamanie z výsledkov revolúcie, kritika rakúskej monarchie a viera v jej rozpad, dielo napísal po nemecky, domnieval sa že slovanské národy oslobodú cárske Rusko

Samo Chalupka
Bol najstarším členom Štúrovskej školy. Písal stredoslovenčinou už 10 rokov pred jej uzákonením.
Obľúbeným bol jánošíkovský motív: Likavský väzeň, Bombura, Junák, Kráľoholská.
Taktiež motív ľudového odboja proti Turkom: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko,
Mor ho!(„Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ môj ľúbil som“)
Napísal aj Tri ponášky na ľudové piesne-Nárek slov, Pieseň vojenská, Koníku môj vraný.
Medzi žartovné diela patrí: Valibuk, Sen, Krčmár a mlynár.

Janko Kráľ
Bol najsubjektívnejším a súčasne najrevolučnejším básnikom Štúrovej školy. Pre súčasníkov bol príliš čudný, občas sa len tak niekam zobrala nikto nevedel kam, preto ho nazvali „divný Janko“. Bol takým už v detstve, keď jeho otec, krčmár a mäsiar, pred ním zabíjal zvieratá a Jankovi sa to nepáčilo. Študoval na bratislavskom lýceu. Často sa hádal so Štúrom, pretože si myslel, že najpv treba vyriešiť sociálne problémy ľudí, až potom národné.
Ako študent si na svojich cestách zapisoval piesne, rozprávky a povesti.
Bezbožné dievky-vyvolávali na cintoríne čertov
Kríž a čiapka-smelá Marianka priniesla zo samopaše z cintorína kríž
Pán v tŕní-bezbožný pán zabije na poľovačke človeka a za to hynie v strašných mukách
Kvet-matka prinúti dcéru vydať sa bez lásky za bohatého vdovca, dcéra od žiaľu umrie
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko-v úvode zobrazil seba ako romantického samotára, divného Janka. Bol inšpirovaný povesťou a reagoval na neúspech revolúcie. „do vody skočil, múť si neprevrátil“ (múť=vrecko na tabak).
Z janošíkovskej tématiky napísal Výlomky z Jánošiaka.

Ján Botto
Bol najmladším z veľkej štvorice štúrovských básnikov. Najznámejšími baladami sú Žltá ľalia a Margita a Besná (mladá vdova sa chcela znovu vydať, ale ženíchom sa viac páčila jej nevlastná dcére a tak ju zhodila z vysokej skaly, no pomiatla sa z toho a skočila tiež-2 skaly pomedzi ktoré pretehá Váh)
Lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova sa skladá z deviatich spevov. Zachytáva lapenie, uväznenie a popravu Jánošíka. V prvom speve sa družina dozvedá o jeho chytení a smutne sedí okolo vatry. V treťom speve k Jánošíkovi prichádza duša ľudu v podobe jeho milej a lúči sa sním piesňou. V poslednom speve sa oženil s kráľovnou víl=sloboda-dôvera vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti (narozdiel od Janka Kráľa).
„Zvonia na deň, mne na noc- oj srdce nežiali, my skoro spať musíme, bo my skoro vstali.“